Tým, že som vlastne mandát nemala celý, nastúpila som minulý rok na začiatku roka po mojom zosnulom kolegovi Mirovi Čižovi, tak je ťažké povedať, čo sa dosiahlo alebo nedosiahlo, lebo za jeden rok a pár mesiacov nedokážete urobiť nejakú veľkú zmenu. Ale ja si myslím, že to, čomu som sa ja venovala, a to bola aj podpora slovenských pôdohospodárov, tak sme sa posunuli dosť výrazným spôsobom a hlavne aj vďaka spolupráci s pánom ministrom pôdohospodárstva Richardom Takáčom. Teraz máme napríklad na stole niekoľko zmien v oblasti poľnohospodárstva, kde chceme viac podporiť poľnohospodárov, zjednodušiť ich fungovanie. Veľa sme hovorili tento rok aj o Ukrajine, o dovoze ukrajinských produktov, poľnohospodárskych komodít, hlavne odtiaľ <z Ukrajiny pozn.red.>, ako to nešťastne ovplyvňuje aj život na Slovensku. Čiže toto sú témy, ktorým som sa ja venovala a verím, že aj vďaka mojej práci sa to posunulo trochu k lepšiemu. Táto práca nekončí, je toho ešte  stále veľa.

Vy ste spomenuli to pôdohospodárstvo  a  rozprávali sme sa,  že práve v tejto oblasti nastali veľké zmeny a došlo k dohode v rámci návrhu. O čo ide?

Vieme, že to je veľká téma, že nás vlastne zaplavili na východe Európskej únie a na Slovensku, hlavne dovozom obilia aj iných komodít z Ukrajiny. Diskutujeme o tom aj preto, že súčasná výnimka pre Ukrajinu platila do začiatku júna tohto roka a preto sa Európska komisia snažila ju predĺžiť o rok, lebo tak sa to vlastne robí. No a dospelo sa <pred pár dňami, pozn.red.>k nejakej ďalšej dohode, ktorá takisto nie je pre nás veľmi dobrá. Nám sa nepáči, lebo tie rokovania teda prebiehajú už niekoľko mesiacov, a o čo ide je vlastne nejaký set komodít, ktoré sa dovážajú, ako je obilie, hydina, alebo hydinové mäso, vajíčka, med a tak ďalej. A nám hlavne vadí dovoz obilia, pretože ten nám spôsobil to, že my nevieme vyviezť zo Slovenska obilie, ktoré sme vypestovali pre trhy v Európskej únii, pretože ho nahradilo práve ukrajinské. Okrem toho, to ukrajinské obilie je momentálne u nás, je všade v Európskej únii, aj keď pôvodne malo byť určené na to, aby sa vyviezlo do tretích krajín, ako je Afrika a tak ďalej, kde ľudia hladujú, kde to obilie potrebujú. Kvôli tomu, že sme urobili tento voľný trh s Ukrajinou, čo sa týka dovozu obilia, sme úplne deformovali tieto trhy, nielen pre Ukrajinu, ktorú už dnes nahradilo napríklad Rusko v Afrike, ale sme vlastne veľmi deformovali aj trhy v Európskej únii a veľmi sme ublížili aj našim poľnohospodárom. A samozrejme, teraz sa idú prijať nové kvóty a nové clá pre tieto ukrajinské produkty. No a je tam znova vynechané obilie, ktoré je našim najväčším problémom. Čiže sú tam pridané komodity, ktoré vadia ako je cukor, med a ďalšie. Ale nie je tam pridané stále obilie, čo je náš veľký problém, čiže predpokladám, že o tom bude zase ešte ďalší boj a hovorila som aj so slovenským ministrom pôdohospodárstva,  máme na to rovnaký názor, čiže ideme bojovať ďalej.

Vráťme sa k hodnoteniu toho európskeho mandátu. Európsky parlament, respektíve činnosť Európskeho parlamentu bola počas svojho mandátu poznačená takými dvoma kľúčovými udalosťami. Jednou bola covid pandémia, druhou bol konflikt na Ukrajine. Vysporiadala sa EÚ s tými problémami dostatočne podľa Vás?

Nemyslím si, pretože to bolo niečo, na čo sme neboli pripravení ani na jednu vec, ani na druhú. Keď hovoríme o covide, tak samozrejme aj tie opatrenia, ktoré boli prijímané, boli neúplne dostatočné, boli také ad hoc, vymýšľalo sa, že nejaká dobrá prax a podobné veci. A hlavne nám to ukázalo, že nie sme pripravení na pandémiu tohto typu, nevedeli sme, čo máme robiť, že nevieme tak dobre spolupracovať. A v konečnom dôsledku, keď hovoríme o ľuďoch, ktorí sa chceli vakcínovať,  tak sme boli strašne zahľadení do seba ako Únia, napríklad keď africké krajiny chceli napríklad vakcíny a my sme im neposlali, tak mysleli sme len na seba. Potom sme ich nakúpili obrovské množstvo. Urobil sa veľmi známy deal s Pfizerom, ktorý si  pani predsedníčka Európskej komisie vymyslela, a bohvie koľko za to dostala peňazí,  stále to nie je vyšetrené. To zase odhalilo nejaké nekalé praktiky. A dnes napríklad musíme kupovať od Pfizeru vakcíny, ktoré vlastne nepoužívame. Namiesto toho, aby sme trošku rozmýšľali a dali ľuďom tú možnosť, že kto chce, či nechce <sa vakcínovať, pozn.red.> Aj celé to očkovanie, či je správne, nesprávne sme nevedeli nejako vyhodnotiť a naozaj, keď boli niektorí, ktorí chceli to <vakcínovať sa, pozn.red.>… neboli sme ochotní vystúpiť z toho európskeho, že len pre nás to bude, a len pre naše deti, ako sa hovorí v tom porekadle. V podstate sme neboli napríklad ochotní pomôcť tým tretím krajinám, ako sme mohli. Čím sme ukázali, že sme veľmi sebeckí. A keď hovoríme o vojne na Ukrajine, tak samozrejme to bol obrovský problém, ktorý nám ukázal takisto, akí sme… ako sa dokážeme nechať ovplyvniť nejakými názormi. Pretože dnes všetci sa tu tvária v Bruseli, že len ten jediný názor je správny, ktorý je proukrajinský … za každú cenu do posledného momentu, do posledného náboja, do posledného človeka brániť, lebo Ukrajina je európska. Pričom pred desiatimi rokmi to bola jedna z najviac korumpovaných krajín, ako sme ju my vnímali v Európskej únii. Všetci sme vedeli, že je tam vysoká korupcia, boli tam v kuse nejaké problémy, protesty, striedanie vlád, nedemokratické procesy a zrazu tam vypukla vojna a my sa tvárime, že teraz je všetko v poriadku, oni sú super demokratickí. Komisia má predstaviť spôsob, ako sa niektoré krajiny dostanú do Európskej únie ako nejaký nový spôsob prístupu, s čím ja nesúhlasím, pretože pravidlá by mali byť rovnaké pre všetkých ako boli pre nás <Slovenskú republiku, pozn.red.>. Ale Európska Komisia predstavila nejaký zjednodušený spôsob vstupu do Európskej únie, ktorý má práve slúžiť Ukrajine. Ale keďže bol veľký protest, aby to nebolo len pre jednu krajinu, tak bude to pravdepodobne aj pre krajiny Západného Balkánu, ako je Srbsko, ako je Bosna a ďalšie krajiny, ktoré potenciálne môžu byť členom. Čiže zrazu ideme akoby ohýbať naše vlastné pravidlá, len preto, že sme si mysleli, že treba tej Ukrajine takto pomôcť. A ukázalo to, že my vlastne nie sme schopní dobre reagovať, že sa naozaj necháme ovplyvniť takými dezinformáciami, ale v tomto prípade to nie sú dezinformácie z tých alternatívnych zdrojov, ale sú dezinformácie naše vlastné, keď si hovoríme, že toto je to jediné, čo by sme mali robiť ako únia, s čím ja nesúhlasím. My sme ochotní napríklad akceptovať, že niekto to nechce robiť, že niektoré krajiny ako Slovensko nesúhlasia s vojenskou pomocou, pretože primárnym cieľom Európskej únie bolo vytváranie mieru a nie podpora vojny. Je to jeden zo základných princípov, na čom Európska únia stojí a dnes z toho princípu ustupujeme, aby sme boli „veľmi krásni“ voči Ukrajine.  Na druhej strane sme osamotení ako Európska Únia a čiastočne Spojené Štáty v tej podpore, pričom ostatné časti sveta sa tvária, že to je lokálny konflikt, ktorý by sa mal vyriešiť mierovou cestou a nebudeme k nemu dovážať nejaké zbrane alebo nebudeme k nemu prispievať. Čiže trošku to odhalilo takú našu <Európskej únie> nedostatočnú prípravu na nejaký problém. A tým, že sa necháme jednoducho zviesť z cesty tým, že sa  tu postaví par aktivistov, ktorí povedia, že je to tak, potom sa postaví pani predsedníčka Európskej komisie, ktorá je tiež aktivistka pre mňa, pretože nie je ochotná akceptovať nejaký názor, hovorí si čo chce, pričom nemá na to nijaký mandát. A to tak odhalilo takú tú neúplnú dokonalosť Európskej únie, a preto je potrebné sa na tým lepšie zamyslieť. Nerobiť ďalšie vnútorné reformy, nepokračovať ďalej hlbšie, ale zamyslieť sa na tým, čo všetko máme, ako to vieme zlepšiť, ako to vieme naozaj tým občanom vysvetliť, aby chápali, že tá Únia nie je zlá, len ju možno nevedú dobrí ľudia. Čiže je to o tých ľuďoch, ktorých treba vymeniť a treba naozaj sa zamyslieť, ako možno zlepšiť to, čo máme.

Nadviažem na Vás, Vy ste veľmi často vyzývali Európsky parlament, aby sa nezasielali zbrane na Ukrajinu. Taktiež ste veľakrát vyzývali, aby sa začalo rokovanie o mieri. Väčšina europoslancov má však opačný názor. Čo je podľa Vás tým dôvodom? Prečo tá EÚ z toho hospodárskeho a ekonomického charakteru sa viac približuje k tomu vojenskému?

Sú tam dva problémy podľa mňa. Jeden je hlúposť tých ľudí, ktorí nechápu, čo to znamená. A taká druhá časť je, že sa necháme proste ovplyvniť niečím, čo si myslíme, že je „hurá systém“ a my sme aktivisti. Veľa poslancov  dnes v Európskom parlamente nie sú skutoční politici. Sú to aktivisti, ktorí sa dostali na kandidátky z nejakého dôvodu, pretože sú influenceri, pretože vedia ovplyvniť nejakú časť spoločnosti, pretože sú akože populárni s nejakou témou. A v skutočnosti to nie sú politici, to nie sú ľudia, ktorí tvoria politiku, ale oni majú len nejakú jednu vec, ktorej sa venujú, na ktorú majú zameraný celý život a potom v podstate tak vyzerá, že ich ľahko ovplyvní nejaký hurá systém, hurá názor, že poďme toto robiť, lebo to je akoby skvelé. Až potom je tam ten tretí aspekt, že veľa krajín a tým aj tých poslancov to vníma, že môžu Rusku niečo vrátiť po nejakom čase. Vieme, že tá Studená vojna, ktorá bola, bola veľmi polarizujúca a  niektoré krajiny do dnes majú voči Rusku nejakú zášť, pretože historicky…, pretože niečo…, pretože Putin je podľa nich taký a taký… ale v skutočnosti  tam nie je až tak veľa racia, sú to skôr emócie, ktoré majú. A teraz majú zrazu pocit, že týmto to môžu Putinovi a Rusku vrátiť, čo nie je úplne správny postoj, pretože nikto si neuvedomuje, že akokoľvek to je, v jednom momente tá vojna skončí. Bude ten deň po <vojne>. A čo budeme potom robiť? A keď sa na to spýtate, tak na to nemá nikto odpoveď. Čo je cieľom, čo chceme dosiahnuť?  Keď je cieľom pre EÚ alebo pre týchto ľudí porážka Ruska, čo to znamená? Rozdelíme  si Rusko ako Nemecko na niekoľko sekcií alebo že čo tam urobíme s tým Ruskom, že čo mu dáme, teraz nám bude platiť, bude platiť Ukrajincom, a čo sa proste stane, že ak rozdelíme alebo čo budeme chcieť urobiť. A na toto nemá nikto odpoveď. Čiže oni si neuvedomujú, že akokoľvek, to bude raz, bude ten moment, keď s nimi budeme musieť znova začať spolupracovať aj ako Európska únia, lebo stále to bude náš sused. Oni sa nepresťahujú na južnú sféru Zemegule, oni neodídu niekde do Afriky ,  stále budú na tom istom mieste, a stále tam budú tí istí ľudia, ktorí sa možno trošku obmenia, ale to Rusko je obrovská krajina, s ktorou my musíme robiť. Nemusí sa nám páčiť, čo sa deje na Ukrajine, ale musíme byť schopní vyhodnotiť, že čo už nie je príliš. A mne sa nepáči, keď niekto hovorí, že fakt do posledného náboja, do posledného človeka, lebo my ich musíme poraziť, a to je jediná možnosť, ale že čo bude potom, si už neuvedomujú. A to je veľmi krátkozraké a to nepomáha k riešeniu toho konfliktu, keď chceme za každú cenu proste poraziť niekoho, kto sa poraziť až tak ľahko nedá. A nevadí nám, že na tej Ukrajine zomierajú proste ľudia, ktorí za to nemôžu, ktorí sú veľakrát civilisti, že zomierajú aj vojaci, ale zomierajú proste kopec ľudí, zatiaľ čo my sa tu tvárime, že my to, akože chceme teraz vyriešiť 50 rokov alebo 100 rokov toho, čo sme mali s Ruskom problém, ako niektoré krajiny. Čiže je to trošku krátkozraké, je naozaj veľmi vidno, že politiku by mali robiť  politici, nie aktivisti, pretože to môže dospieť do tohto bodu.

Ako hodnotíte prácu delegácií s krajinami mimo EÚ, ako je napríklad Azerbajdžan, Arménsko, Moldavsko, Gruzínsko?

Ja mám veľmi rada prácu týchto delegácií, pretože je to spôsob, ako my ako poslanci takisto môžeme trošku prispieť k tej zahraničnej politike. Ja osobne som teraz bola v delegácii s Ruskom a Čínou, ktoré ani jedna nepracovala, pretože politici, teda poslanci mali pocit, že tieto krajiny nie sú úplne v poriadku a preto sa tieto práce zastavili. Ale nadviazala som na svoju prácu z predošlého obdobia v delegácii pre Strednú Áziu, kde sme dosiahli veľmi významné pokroky, sme spolupracovali s Turkménskom, Tadžikistanom, Kazachstanom, Uzbekistanom a tak ďalej. Nastavili sme si nový spôsob spolupráce so Strednou Áziou s týmito krajinami, kde je pre nás veľký potenciál nielen ekonomickej spolupráce, ale aj sociálnej, výmena študentov. Spolupráca v týchto regiónoch, ktorá momentálne je, je veľmi rozvíjajúca. Tieto krajiny majú veľké a rozsiahle zdroje rôznych komodít a majú aj veľmi zaujímavé obyvateľstvo, ktoré je veľmi šikovné, ktoré sa chce učiť a tak sa dostať na viac demokratickú cestu. Chcú od nás podporu,  ako majú zmeniť niektoré systémy, pretože napríklad tam sú krajiny ako Tadžikistan, kde máte stále istým spôsobom klanovú spoločnosť, kde je ovládaná krajina tými rodinami alebo tými klanmi a oni chcú vedieť, ako môžu viac podporiť  práva žien, o čom sme mali včera rokovanie s nimi, ako môžu napríklad zmeniť niektoré zákony v oblasti práva, rodinného práva alebo celkovo ako  rásť ako krajina a to je pre mňa napríklad región, ktorý veľmi napreduje a som rada, že môžem byť súčasťou tej pomoci týmto krajinám.

Váš mandát bol poznačený takou pochmúrnejšou udalosťou, keď sa prerušilo respektíve, skončilo členstvo vo frakcii. Ako to spätne hodnotíte?

Myslím si, že to bolo rozhodnutie, ktoré bolo správne, pretože aj keď sa dnes pozerám na to, ako frakcia Socialistov a demokratov ďalej postupuje v Európskom parlamente, tak tie názory, ktoré oni niekedy prezentujú, nie sú úplne pre mňa také, s ktorými súhlasím. A vlastne pre mňa socialisti v Európe, a to naozaj robím s nimi 20 rokov, sa posunuli, že sú viac zelení ako zelení, viac liberálni ako liberáli. A to nie je práca socialistov a social demokratov. Oni by mali vlastne pracovať na zlepšenie sociálnych podmienok, v podpore pracujúcich, podpore aj priemyslu, ale aj malých podnikov, vlastne ľudí ako takých a hlavne tej sociálnej oblasti. A oni na to trochu rezignovali, prestali o tom hovoriť, hovoria viac o Green Deale, hovoria o životnom prostredí, hovoria o tom, ako musí všetci byť liberálni, ako musia všetky média fungovať a zabudli ako keby na ich korene. A naozaj je to pre mňa také prekvapujúce a upozorňovala som na to dlhodobo aj v posledných rokoch. Nie sú ochotní to veľmi počúvať. Tým, že sme odišli z frakcie, tak sme trošku stratili niektoré možnosti. Na druhej strane, osobné ja nemám s tým až taký problém, pretože viete si cez osobné vzťahy akokeby riešiť tie témy, ktoré potrebujete. Mne sa to podarilo, napríklad aj s tou Strednou Áziou. To bolo čisto na základe osobných vzťahov, spolupráce, kolegiality s kolegami, že môžem ďalej pracovať na týchto témach. Čo sa týka práce vo výbore, takisto si viem povedať, vysvetliť, navrhnúť, podporiť veci, ktoré potrebujeme ako Slovensko, čiže je to potom možno na tom, že ste viac sám na to, ako človek, ale myslím si, že to rozhodnutie bolo správne lebo dnes tá frakcia  hovorí stále viac o nejakých hodnotách, ktoré môžu spôsobiť to, že odídu aj ďalší poslanci. A podľa prieskumov a aj pre budúce voľby vyzerá, že frakcia socialistov a demokratov bude viac oslabená. My máme stále záujem s nimi spolupracovať, takisto ako strana chceme byť stále členom strany Európskych socialistov, pretože pre nás je to prirodzený partner a je lepšie, keď ste s niekým v tom klube, keď spolu nejak spolupracujete. A na druhej strane nemôžeme úplne ohýbať ani my svoje hodnoty a nebudeme sa teraz tváriť, že sme nejakí, len preto, aby si nás tam nechali, keď je jasné, že máme trošku iný názor. A aj to, že nie sú schopní počúvať trochu iné názory, je pre mňa neúplne v poriadku, lebo tá diskusia, ten dialóg, to vo vnútri by malo normálne fungovať a nemôžete byť obviňovaný, že ste proruský, pretože poviete, že chcete mier. Pretože to naozaj tak bolo, že my sme povedali, že chceme mier na Ukrajine a pre nich je to proruská rétorika, čomu nerozumiem, pretože je to veľká hlúposť.

Sú také ohlasy respektíve sa ozývajú hlasy, že nie ste len proruská, ale aj protislovenská. V čom je problém?

No, keď to hovoria moji politickí oponenti, tak to netreba brať ako niečo veľmi vážne, lebo každý chce vyhrať  voľby a teraz hlavne sa niektorí snažia bombasticky obviniť ostatných, aby boli oni tí krásni a pekní. Ja si nemyslím, že som protislovenská, ja som vždy bojovala za Slovenskú republiku a naozaj za 20 rokov som dosiahla veľa úspechov, ktoré o tom tiež hovoria, že bola to istá prestíž aj pre nás. Ja keď mám nejaký názor, tak mám ho vždy podložený nejakými argumentami, že snažím sa hovoriť s ľuďmi z tej oblasti, teraz keďže mám lepší prístup ako predtým, napríklad ku vládnymi inštanciám, tak s ministerstvami máme diskusie a  pripravíme s nimi nejakú spoločnú pozíciu. Veľakrát pozície, ktoré ja tu prezentujem, sú pozície, ktoré prezentujú aj ministri na zasadnutí ministrov, čiže je to koordinovaná spolupráca. Nemyslím si, že som protislovenská. Informovanosť je… Viete, my máme hrozné veľa tém každý deň. Európska únia pracuje na proste stovkách rôznych tém, dokumentov, informácii, ktoré sa robia. A je veľmi ťažké ich všetky sprostredkovať ľuďom, lebo je toho veľa. Čiže aj na tých sociálnych sieťach, aj keď si robí niekto video, tak si ho robí, aby bolo bombastické, aby malo čím väčší dosah, aby to bolo niečo, čo je trošku…. Ako sa hovorí, že konflikt predáva, čiže aby to bolo také iné, aby to tí ľudia pozerali, zdieľali. A najjednoduchšie je niekoho obviniť, že je taký alebo onaký. A vy ste ten krásny, ktorý to akože celé proste robí dobre. Takže ja to vnímam takto, ak niekto také niečo povie, snažím sa diskutovať aj s ľuďmi v regiónoch, zajtra cestujem na východné Slovensko znova, chodím po školách a rozprávam, keď ma niekto požiada o interview, hocijaká televízia, alebo hocikto, ja sa snažím vysvetľovať a chodiť. A to je podľa mňa najlepší spôsob. Nemôžem to sama urobiť, ale môžem urobiť čo najviac. A keby to robil každý takto, tak by sme tú informovanosť mali lepšiu aj doma na Slovensku.

Možno Vám tu chýba v Bruseli nejaký „mediátor“, ktorý by tieto informácie posúval verejnosti neskreslené. Vy budete taktiež kandidovať do Europarlamentu. Aké budú Vaše priority, body, ktoré by ste chceli dosiahnuť v ďalšom mandáte?

Ja by som rada bojovala v Európskom parlamente ďalej za Slovenskú republiku, ja by som ďalej prezentovala vlastne ten názor tých ľudí, ktorí samozrejme nás podporujú, že my sme proti vojne na Ukrajine, že chceme mierové riešenie, takisto zastupovať práva poľnohospodárov a ľudí na Slovensku, aby sme mali zdravé dobré potraviny, aby sme neboli vlastne ovplyvňovaní nielen dovozom z Ukrajiny, ale aj z iných krajín, aby sme dokázali zachovať napríklad aj tú poľnohospodársku produkciu, samozrejme podporovať čo najviac všetky skupiny aj tie najzraniteľnejšie. A tým nehovoríme o nejakých menšinových, ale všeobecne možno aj ženy alebo mladých lebo to bola moja práca aj v minulosti, aby každý dostal adekvátne ohodnotenie, ak niekde pracuje, práva pracujúcich, sociálne témy. To sú veci, ktoré by som ja ďalej chcela podporovať aj v Európskom parlamente a bojovať čo najlepšie, aby sme sa mali lepšie všetci, pretože ak tá Európska únia bude lepšie fungovať a nebude prijímať nezmysly, čo sa posledné roky robí, myslím si, že by sme mali celý ten proces integrácie spomaliť, naozaj sa zamyslieť, pozrieť sa, čo všetko máme, ako to zlepšiť,  nerobiť to príliš rýchlo, pretože to ľudia nestíhajú absorbovať, nestíhajú sa na to pripraviť, nestíhame ani my, ako štáty, ako krajiny, zlepšovať tie veci tak rýchlo, ako ich my tu prijímame, napriek tom, že sa to prijíma dlhšiu dobu. A aby sme naozaj vybrali to, čo je dobré a prestali prijímať veci, ktoré Európska únia možno ani nemala riešiť alebo by sa nemala nimi zaoberať, ako je zbrojenie a vojenská spolupráca, pretože to si nemyslím, že je našim cieľom. Je potrebné sa zaoberať podporou ľudí v regiónoch, zmenšovanie regionálnych rozdielov, napríklad kohézna politika. To je dôležitá téma, ktorá je veľmi dobrá, aj u nás sa vďaka nej posunulo veľmi veľa vecí k lepšiemu. A toto by sme mali naozaj robiť, nie to, čo ľudia aj tak kritizujú, pretože to nechápu, ale to nevieme ani vysvetliť, prečo to robíme.

.

Príspevok Katarína ROTH NEVEĎALOVÁ: “Dnes sa všetci v Bruseli tvária, že len ten jediný názor je správny, ktorý je proukrajinský” je zobrazený ako prvý na tvotv.sk.

Podľa nového nariadenia môže Komisia rýchlo konať a uložiť akékoľvek opatrenia, ktoré považuje za potrebné, ak dôjde k výraznému narušeniu trhu EÚ alebo trhov jedného alebo viacerých členských štátov EÚ v dôsledku dovozu z Ukrajiny (napríklad pšenice). V rámci posilnených ochranných opatrení na ochranu poľnohospodárov EÚ môže Komisia spustiť núdzovú brzdu pre mimoriadne citlivé poľnohospodárske produkty, konkrétne pre hydinu, vajcia, cukor, ovos, krúpy, kukuricu a med. Ak dovoz týchto produktov prekročí priemerné objemy dovozu zaznamenané v druhej polovici roku 2021 a počas celého roka 2022 a 2023, clá môžu byť znovu zavedené. V rámci dohody o nových pravidlách sa Komisia zaviazala, že čoskoro začne rozhovory s Ukrajinou o trvalej liberalizácii obchodu a že Parlament bude do tohto procesu úzko zapojený.

Spravodajkyňa Sandra Kalniete (EPP, LV) povedala: “Predĺženie opatrení na podporu obchodu opätovne potvrdzuje solidaritu EÚ s Ukrajinou tvárou v tvár ruskej agresii. Toto hlasovanie súčasne posilní ekonomickú odolnosť Ukrajiny a ochráni záujmy európskych farmárov. Dodržíme svoje sľuby – budeme podporovať Ukrajinu až do jej vojenského víťazstva a vstupu do EÚ a NATO.“

Teraz musí nariadenie ešte formálne schváliť Rada. Platnosť súčasných obchodných opatrení uplynie 5. júna 2024 a nové nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť ihneď po tomto dátume.

Asociačná dohoda medzi EÚ a Ukrajinou vrátane prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu zabezpečila ukrajinským podnikom prednostný prístup na trh EÚ od roku 2016. EÚ zaviedla autonómne obchodné opatrenia (ATM) v júni 2022, ktoré umožňujú bezcolný prístup pre všetky ukrajinské výrobky do EÚ. Tieto opatrenia boli v roku 2023 predĺžené o jeden rok a v januári Komisia EÚ navrhla obnoviť pozastavenie o ďalší rok s dodatočnými zárukami na ochranu trhu EÚ. Počas rokovaní Rada a Parlament pridali ďalšie opatrenia na ochranu poľnohospodárov EÚ. V prípade Moldavska Parlament nedávno rozhodol o predĺžení podobných opatrení o ďalší rok.

Ako hlasovali slovenskí europoslanci?

Za (4): Bilčík; Ďuriš Nicholsonová; Jurzyca; Mihál

Proti (3): Beňová; Roth Neveďalová; Uhrík

Zdržal sa (5): Hojsík; Wiezik; Lexmann; Pollák; Štefanec

Neprítomný (2): Hajšel; Radačovský

KOMPLETNÉ VÝSLEDKY LINK (bod.17)

Príspevok Európsky parlament schválil predĺženie dočasných opatrení na liberalizáciu obchodu pre Ukrajinu. Ako hlasovali slovenskí europoslanci? je zobrazený ako prvý na tvotv.sk.

“Prijatie 14. balíka sankcií je jednou z najdôležitejších vecí,” povedal Billstrom po príchode na zasadnutie. Dodal, že krajiny EÚ plánujú v balíku zákaz dovozu skvapalneného zemného plynu.

Predtým vysokopostavený predstaviteľ EÚ uviedol, že Európska únia pripravuje 14. balík protiruských sankcií, ktorý bude zameraný proti tým, ktorí obchádzajú súčasné reštriktívne opatrenia voči Rusku. Európsky diplomat nevedel povedať, kedy presne bude ďalší balík sankcií predstavený. 14. balík sankcií proti Rusku začala EK pripravovať hneď po prijatí 13. balíka, ktorý bol schválený 23. februára. Opatrenia sa týkali 106 fyzických osôb a 88 právnických osôb z Ruska a viacerých ďalších krajín vrátane Indie, Kazachstanu, Číny, Srbska, Thajska, Turecka a Srí Lanky. 

Príspevok Nové protiruské sankcie budú zahŕňať zákaz dodávok skvapalneného zemného plynu – uviedol švédsky minister zahraničných vecí je zobrazený ako prvý na tvotv.sk.

Malé farmy pod desať hektárov by boli oslobodené od kontrol a sankcií za nedodržiavanie pravidiel SPP.

V reakcii na protest farmárov poslal predseda výboru pre poľnohospodárstvo 20. februára list Komisii, v ktorom identifikoval šesť oblastí, v ktorých sú potrebné konkrétne a okamžité opatrenia na riešenie ťažkostí, s ktorými sa poľnohospodári stretávajú.

Hlasovanie: Utorok 23. apríla (GAEC) a Štvrtok 25. apríla (zjednodušenie)

Príspevok Revízia poľnohospodárskej politiky EÚ v reakcii na protest farmárov s cieľom zvýšiť podporu poľnohospodárom je zobrazený ako prvý na tvotv.sk.

Poslanci zabezpečili, že od roku 2029, keď sú profesionálne futbalové kluby zapojené do transakcií, budú povinné overovať totožnosť svojich zákazníkov, monitorovať transakcie a hlásiť každú podozrivú transakciu FIU.

Dosiahli tiež zvýšenie ostražitosti, pokiaľ ide o mimoriadne bohatých jednotlivcov (osoby s celkovou hodnotou majetku najmenej 50 000 000 eur bez ich hlavného bydliska). Ustanovenia zahŕňajú celoeurópsku hranicu na veľké hotovostné platby vo výške 10 000 eur.

Nový Úrad pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AMLA) vznikne vo Frankfurte. Jeho úlohou bude priamo dohliadať na najrizikovejšie finančné subjekty, zasahovať v prípade zlyhania dohľadu a pôsobiť ako centrálny uzol a sprostredkovateľ pre orgány dohľadu.

Balík boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AML/CFT, o ktorom sa má diskutovať a hlasovať v stredu(24.04), bol dohodnutý s Radou v januári. Zahŕňa šiestu smernicu proti praniu špinavých peňazí (AML), nariadenie EÚ o „jednotnom súbore pravidiel“ a Úrad pre boj proti praniu špinavých peňazí (AMLA).

Príspevok Boj proti praniu špinavých peňazí: hlasovanie o jednotných pravidlách EÚ je zobrazený ako prvý na tvotv.sk.

Táto správa sa objavila potom, čo česká vláda označila mediálny kanál „Hlas Európy“ za súčasť operácie podporujúcej ruský vplyv v EÚ.

Pripravované uznesenie uzavrie plenárnu rozpravu, ktorá sa už konala 10. apríla.

Príspevok Poslanci EP zhodnotia údajné ruské zasahovanie v Európskom parlamente je zobrazený ako prvý na tvotv.sk.

Miroslav Radačovský: Moje pôsobenie v Európskom parlamente a vôbec pôsobenie europoslanca sa dá rozdeliť na také tri časti. Prvá časť je práca vo výboroch, ktoré sa zaoberajú konkrétnymi vecami, druhá časť sú rokovania plenárnych zasadnutí v Štrasburgu, kde sa hlasuje, a tretia časť je práca, ktorej sa hovorí: “domáce aktivity”, kde raz za týždeň poslanec musí pôsobiť medzi občanmi Slovenskej republiky, presadzovať alebo poukazovať na problémy Európskej únie, na prácu, ktorú tam vykonáva a na riešenie problémov. Pokiaľ by som mal hodnotiť svoju činnosť, ja som pracoval vo výbore pre ochranu spotrebiteľa a vnútorný trh, vo výbore pre umelú inteligenciu a digitalizáciu a v delegácii pre vzťahy Európska únia a Rusko. Trošku nedostatkom, alebo to, čo sa mi nepodarilo, je to dostať sa do politickej skupiny alebo frakcie. Keď som prišiel do Európskeho parlamentu, mal som jasný cieľ a to pracovať vo výbore pre sociálne veci a zamestnanosť ako právnik, pretože táto otázka ma zaujímala a chcel som pôsobiť vo frakcii: Identita a demokracia (ID), ale v tom čase v tejto frakcii bol pán Boris Kollár a pre mňa z neznámych dôvodov nesúhlasil s tým, aby som pracoval v ID. To mi nezdôvodnil, ja som sa s nim aj osobne rozprával. Dôvod bol asi ten, že v čase Eurovolieb nechcel som byť na kandidátke „Sme rodina“, čo som nechcel, lebo mi kládli podmienku, že musím byť členom strany. Ale to je už za nami. Neskôr som sa usiloval dostať do frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov, aby moja práca mala zmysel. Hlasovala celá frakcia, hlasovala „za“, aby som tam bol prijatý, vzhľadom na moju prácu a postoje. A pre mňa z neznámych dôvodov pán Jurzyca, slovenský europoslanec bol proti. A je tu taký úzus, že pokiaľ Europoslanec z členského štátu nesúhlasí s tým, aby ďalší europoslanec z toho štátu bol prijatý do frakcie, tak ho neprijmú do frakcie. Takže sa to nepodarilo. Ale bral som to ako fakt, ako skutočnosť. Nikdy som nepredpokladal, že v Európskom parlamente môže prebiehať boj medzi europoslancami z toho istého štátu. Ja chápem rôznosť v politických názoroch, ale vždy som bol toho názoru, že spolupracovať a nájsť konsenzus pre riešenie problémov, ktoré trápia Európu, ktoré trápia Slovensko budú prioritné… A až teraz na poslednú chvíľu, až keď vznikla strana „Slovenský patriot“ , <predsedom ktorej je Miroslav Radačovský, pozn.red.), až na poslednú chvíľu teraz je možnosť pracovať do budúcnosti vo frakcii. Nechcem však predbiehať, lebo to vyžaduje byť opätovne zvolený do Európskeho parlamentu.

A pokiaľ sa týka domácich aktivít, organizoval som rôzne festivaly, rómske festivaly, mal som tu množstvo návštev. Za taký úspech považujem problém: tunel Višňové a nedostavanú diaľnicu D1, kde neboli vyplatené zamestnancom mzdy. A myslím teraz tých jednoduchých ľudí, ľudí práce, stavbárov, murárov, bagristov, pretože firma, ktorá tieto  práce uskutočňovala vraj nemala finančné prostriedky a pani prezidentka Slovenskej republiky <Zuzana Čaputová, pozn.red.>,keď sa jej sťažovali títo ľudia, odkázala ich na súd, a tento súd by nedopadol inak než tým, že by sa tie firmy, ktoré dlhujú peniaze, dali do konkurzu. Preto som vypracoval v ich zastúpení podnet na Európsku prokuratúru, bolo to pred rokom v marci a teraz mi došla správa, že už bolo začaté trestné stíhanie na území Slovenskej republiky. V tejto súvislosti chcem povedať jednu vec, ja nie som rád, … pokiaľ ja ako Slovák mám špiniť Slovensko podnetom na Európsku prokuratúru. Ale potom som nad tým tak rozmýšľal a som si pomyslel…“ tak moment, veď ja nešpiním Slovensko, ja špiním tie špiny, ktoré pošpinili našich robotníkov.“ Takže v tomto prípade to považujem za taký svoj úspech a som rád, že sa na koniec tie mzdy vyplatia. No a práca v delegáciách, práca v delegácii pre Vzťahy Európska únia a Rusko,… tam sa trošku tá práca zastavila z dôvodu konfliktu na Ukrajine. Ale aj napriek tomu, keď sa ešte pracovalo, tak som mal možnosť stretnúť sa a vypočuť si aj druhú stranu. Osobne som bol pozvaný na stretnutie, keď tu bola dcéra pána Navaľného a aj pán Volkov, ich právny zástupca. Dovolím si tvrdiť, že som bol ako jediný slovenský poslanec pozvaný na obed v Európskom parlamente, veľa sme o tom rozprávali o týchto záležitostiach…. ja nechcem pridržiavať ani jednej ani druhej strane. Ale k jednému záveru som dospel. Je to taký omyl zo strany západu, pokiaľ glorifikujú Navaľného, ktorý bol hrdý Rus. Navaľný mal problém s Putinom. Ale nemal problém s Ruskom. Niektoré výroky pána Navaľného, napríklad, „keby ja som bol prezidentom, tak tie základne v Poľsku, v Lotyšsku by boli zrovnané so zemou“ alebo hovoril, že Krym sa nikdy v živote nevráti Ukrajincom, pretože je ruský. A tak ďalej, a tak ďalej, …ktoré ja nechcem hodnotiť, alebo sa stotožňovať. Ale vtedy bol neprijateľný pre Európsku úniu. Ale akonáhle došlo k jeho nešťastnej smrti, tak zrazu je národný hrdina. Je to taká dvojtvárnosť. Ale to vravím len takto na margo veci.

Vy budete opätovne kandidovať za europoslanca. Aké budú Vaše stratégie? S akým programom idete do tých Eurovolieb? My sme pred chvíľočkou, ešte pred samotným natáčaním spolu rozprávali o tých programových bodoch,… čomu sa chcete venovať, ak by ste boli zvolený do Europarlamentu ako europoslanec?

Miroslav Radačovský: Ísť do Európskeho parlamentu to nie je show a treba to brať vážne. Pri zostavovaní kandidátky možných poslancov do EP sme výlučne vychádzali z odbornosti. Nebudem tu teraz prezentovať celý program strany „Slovenský Patriot“ do Eurovolieb. Ale pokiaľ bude možnosť, alebo pokiaľ niektoré médiá, alebo aj občania si to povšimnú, tak zistia, že každý nami navrhovaný europoslanec, možný europoslanec, má konkrétne stanovené, v ktorom výbore Európskeho parlamentu je spôsobilý a schopný pracovať. My nemáme na našej kandidátke Youtuberov, nemáme na našej kandidátke, takzvané populárne osobnosti, sú to výlučne odborníci, ktorí sú spôsobilí odborne, spôsobilí jazykovo a hneď aj zajtra môžu nastúpiť do ktoréhokoľvek výboru EP. A čo je teda podstatné, žiaden z našich kandidátov sa nepotreboval a nepotrebuje živiť politikou. Všetci majú svoje občianske povolanie, odborné zamestnanie. A to je to prečo som sa rozhodol, aby títo ľudia kandidovali do EP, predovšetkým oni a keďže ja mám akúsi popularitu, a oni tú popularitu nemajú, pretože musia na tom ešte pracovať, tak som na čele tejto kandidátky, aby som pomohol takýmto osobám dostať sa do EP. A tiež chcem, aby bol nejaký následník. Už 42 rok slúžim štátu. Celý život som slúžil štátu, Slovenskej republike. Ako vojak v základnej službe, ako sudca, ako europoslanec. A to máme takú dedičnú službu, moja manželka 30 rokov slúžila v Policajnom ozbrojenom zbore, môj otec v službách štátu, môj brat v službách štátu. Je to celoživotný údel – slúžiť štátu a myslím si, že prišiel čas, aby nastúpil niekto po mne. Aby sme slúžili štátu, slúžili Slovenskej republike a službe Slovanstvu. Na druhom mieste kandiduje do Európskeho parlamentu aj môj syn Michal Radačovský, ktorý má skúsenosti s prácou v EP, ktorý má skúsenosti zo štúdia v zahraničí, zdieľa tie isté názory, ktoré zdieľame my všetci.

Vy máte tie skúsenosti, ste europoslanec, máte tie informácie priamo z prvej ruky. Ako hodnotíte Európsku úniu? Ide podľa Vás tým správnym smerom? Alebo sa už odchýlila od toho základného smerovania, pre ktorý bola založená?

Miroslav Radačovský: V svojom základe ide tým správnym smerom, ale snažia sa….tí predstavitelia tej Európskej únie dostať ju do celkovo inej polohy a do celkovo iného smeru. Všetci vieme, čo bol začiatok a príčina vzniku Európskej únie. Bola to hospodárska spolupráca, predovšetkým voľný obchod, voľný pohyb tovaru a služieb a veľmi málo sme hovorili o ideológií. To znamená o ideológií, ktorú zdieľame a teraz nech sa nikto neurazí, ja nemám krvavé oči, na rozdiel od iných ľudí voči Spojeným štátom americkým. Ja nemám krvavé oči voči Bruselu. Ja sa to snažím len hodnotiť objektívne. Sú tu dve veľké globálne mocnosti. Na jednej strane je Rusko, Čína. Na druhej strane sú Spojené štáty americké. My sme sa… Európska únia a to vedenie európskej únie pripojili k jednej z týchto globálnych mocností a snažia sa prinútiť aj určité štáty rôznymi opatreniami, aby to rešpektovali. Je potrebné vychádzať z jednotlivého faktu, že existujú národné štáty. Prečítame si zmluvu o fungovaní Európskej únie, prečítame si Lisabonskú zmluvu, prečítame si rokovací poriadok, tam sa expressis verbis (výslovne, explicitne- pozn.red.) hovorí o spoločenstve suverénnych národných štátov, kde ich vnútorná politika je jasne vymedzená. Nechápem, prečo sa niekto snaží zošnurovať tieto štáty. My chápeme normy v oblasti ekonómie, ktoré tiež nie sú teda dobré v oblasti obchodu, ale nemôžeme federalizovať tento štát a vytvoriť federáciu. My sa nemôžeme snažiť o zrušenie práva VETA. Tieto moje názory niekto povie, že sú protieurópske ale práve naopak, sú proeurópske…, protieurópske sú opačné názory, pretože tieto opačné názory môžu viesť k likvidácii Európskej únie ako spoločenstva suverénnych národných štátov. Za tým si stojím, hoci si vyslúžim niekedy aj nepekné slová na moju adresu. To znamená, keď niekto chce objektívne posúdiť chyby Európskej únie a jej zlé smerovanie, ktoré môže dôjsť k likvidácii (EÚ), to neznamená, že je proti Európskej únii. Ale naopak, som európsky, ja som za to, aby Európa bola celá európska. Ja si pamätám obdobie rokov 2000, keď Gorbačov a Regan sa dohodli na tom, že tu bude celá Európa, od Urálu po Lisabon, a od tu po Stredozemné more…. mierová bez vojenských blokov, pod jednou strechou…, vtedy sa hovorilo o tom. Ja chápem, že tá mladá generácia vtedy nežila. To bol krásny projekt. Ale udialo sa čosi, čo sa teda nemalo udiať a niekto sa tu začal nejakým spôsobom rozširovať,…strašiť…. tu je výsledok. EÚ sa neuberá zlým smerom, zatiaľ to ešte poniektoré štáty ako Maďarsko a aj Slovensko držíme v takejto polohe. Dokedy to vydrží, neviem, ale pokiaľ bude strana Slovenský patriot a jej kandidáti v EP, tak urobíme všetko pre to, aby sme boli hrdým národným štátom v Európskej únii, aby Slovensko neutekalo z Európskej únii, my musíme naučiť Európsku úniu nás rešpektovať, my nie sme národ zbabelcov. Slováci nikdy neboli národ zbabelcov. Keď počúvam niektoré výroky o okamžitom odchode z Európskej únie, o odchode z NATO… Kde nás naučili utekať z našej Európy? Veď toto je naša Európa. A pokiaľ sa týka NATO, ja nie som proti NATO. Ja som proti tomu, aby v tom NATO pôsobili Spojené štáty americké. Veď je 31 ďalších členských štátov NATO. Máme tam nejaké kolektívne rozhodovanie. Môj názor je, a opakujem ho, nemám krvavé oči voči Spojeným štátom, alebo k ľuďom. Ale tieto Spojené štáty americké v tom našom vojenskom obrannom spoločenstve nerobia dobrú politiku. Teda my áno, nech sa to volá Európske obranné spoločenstvo, ale bez Spojených štátov amerických. Nie byť nepriateľom Spojených štátov amerických, byť ich partnerom, ale nie vojenským spojencom. Nie sú dobré vojenské spojenectvá, ani s Ruskom ani so Spojenými štátmi americkými. Treba partnerské vzťahy. A to je môj názor.

Pomôže viac konzervatívnych politikov, aby sa zachovala tá hospodárska politika EÚ a nie tá vojenská, ku ktorej sa tá EÚ čoraz viac uchyľuje a približuje?

Miroslav Radačovský: Veď ja som spomenul, že práca vo výbore pre vnútorný trh, alebo pre digitalizáciu a umelú inteligenciu…. To je typický príklad toho, čo ste aj vy teraz povedala, že v akých oblastiach je potrebné spolupracovať. Spotrebiteľom je každý. Všetci sme spotrebitelia, a pokiaľ chránite práva spotrebiteľov, tak zistíte, že vás absolútne nezaujíma, či ten spotrebiteľ je konzervatívec, ľavičiar, pravičiar. On potrebuje svoju ochranu ako človek. To isté digitalizácia, umelá inteligencia, digitalizácia je potrebná pre život, pretože bez toho sa asi nedá do budúcnosti. Samozrejme musíme sa trošku chrániť, a byť navrch tej umelej inteligencie, aby nebola múdrejšia ako my, čo by bolo teda nešťastie. Pýtam sa, ktorá oblasť EÚ potrebuje to, aby sa ľudia delili na konzervatívcov, progresívcov, ľavičiarov, pravičiarov. Zoberte si 27 výborov EÚ. Každý jeden výbor, môžete si o tom prečítať,… ktorý z týchto výborov potrebuje, aby tam boli ľudia podľa politickej príslušnosti? Žiaden. Na čo potom potrebujeme deliť Európu na konzervatívcov a liberálov? Práve kvôli tomu, čo nepatrí do tej Európskej únie. Pretože keď chcete ísť do Európskej únie, do Európskeho Parlamentu presadzovať svoje politické záujmy, tak to patrí na domácu politickú scénu. Tam sa hádajte, ty si liberál, ty si kresťanský, ….ale tu je potrebné veci odborne riešiť. Čiže… na Vašu otázku som neodpovedal, ale môžem odpovedať. Ťažko povedať, konzervatívna… liberálna. Pokiaľ vysunieme z tej Európy všetkých tých, čo rozmýšľali politicky, nehospodársky, ekonomicky, tak je jedno, či tam budú konzervatívci ale liberáli. Ale žiaľ v tomto je situácia takáto…. máte pravdu. Niekto si poplietol Európsku úniu s bojom liberalizmu proti konzervativizmu. A na základe toho si stavajú teda politiky. Ja teraz počúvam rôzne politické názory alebo plány k vstupu do EP rôznych politických subjektov. Oni tam idú bojovať. Si predstavte ten nezmysel. Zo Slovenska odchádzajú politické subjekty, ktoré nemajú okrem nás asi žiadny poriadny program, a oni tam idú bojovať medzi sebou. Slováci odchádzajú do Európskej únie, kresťanský demokrat, liberál, konzervatívec, národovec, oni idú bojovať medzi sebou. Bojujme medzi sebou, politicky bojujme doma, je to jasné, na svojom území a neprenášajme to do zahraničia, ale tu diskutujme, bavme sa, rozprávajme sa o svojich názoroch, o svojom videní sveta, o ekonomickej podstate a o nájdení konsenzu. Čiže z toho som bol strašne rozčarovaný, už keď som vstúpil do EP. Ja som bol šokovaný z toho, že to prvé, čo ma napadla slovenská europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová. Dneska som s ňou už priateľ a keď som bol vo výbore pre sociálne veci, ona na mňa útočila. Rozmýšľal som, prečo? No, lebo ona bola toho názoru, že ja som z iného politického spektra, ale čo má spoločné práca, sociálne veci, dôchodky… To isté sa mi stalo, keď som chcel vstúpiť do frakcií Európskych konzervatívcov a reformistov. Ja som v šoku, že čo slovenský europoslanec Eugen Jurzyca povedal, že „nie“. Viete, ja keď si robím obkladačky doma, alebo kachličky, tak si zavolám tam odborníka. A pokiaľ mi ten obklad neurobí dobre, tak mu nezaplatím. A pokiaľ bude robiť dobre, no tak ho zaplatím. Mňa nezaujíma jeho politické razenie. A to je tá chýba tej Európskej únie, že sa zase prepracovala na ideologickú … Ale ja chápem, že… s tým sa nestotožňujem, že… idem na kandidátke silnej politickej strany. A čo to znamená? Čo tým chcem povedať? Že je hlúpy volebný systém? Že v celej Európe také niečo neexistuje? No neexistuje v celej Európe takéto niečo, aby sa do Európskeho parlamentu pokiaľ chce dostať odborník a má vzdelanie… aby musel poprosiť nejakého lídra v politickej strane „ prosím Ťa, nedáš ma na kandidátku?…., to kde sme? A ten líder politickej strany možno, že je horší ako on.
Prečo je tu v EP môj priateľ z Holandska, vodič kamióna…ako sa tu dostal vodič kamióna? Mick Wallace, murár…on sa dostal do EP. Moja kolegyňa z Talianska, zo Sicílie, jednoduchá žena zo Sicílie. Pozor, oni všetci sú veľmi múdri a šikovní ľudia a vedia čo je život. No jednoducho, pretože tam sa vytvoria kandidátky s počtom poslancov v regiónoch, a kto je v regióne dobrý a známy a tam pôsobí, tak ako Mick Wallace, je známy ako murár, ako odborár, ako pracovník, no tak si ho tam ľudia zvolili. Lebo u nás ktosi vymyslel, že máme (kandidovať) cez politické strany, potom sa politikárči. Chodí sa prosiť. Niektorí povedia, choď si tam oddýchnuť, že si sa dosť narobil, to je najväčšie svinstvo. Druhý povie, čo zato, že tam chceš ísť. Tretí povie, že to je môj známy. Takto sa robí politika? Ale ja som si ten zákon nevymyslel, ten Zákon o voľbách do Európskeho parlamentu. Aký je problém rozdeliť Slovensko na 15 častí? A v každom regióne, nech sa prihlási, kto chce. No, neprihlási sa, kto chce lebo musia byť splnené aj nejaké podmienky. A prečo by chlapci z Oravy, zo Spiša, čo tam nemáme šikovných ľudí? Všetci sú len z Bratislavy. Ja som jediný z východného Slovenska. Ja ani neviem, ako som sa tam dostal.

Možno aj tá informovanosť verejnosti chýba, ako hovoríte. Nielen o dianí v EP, ale aj o samotných voľbách, o tom chápaní. Spomenuli ste niektoré krajiny, kde sa to inakšie chápe. Už keď sme pri tých vzťahoch medzi europoslancami, ako vy to hodnotíte, respektíve s akými europoslancami máte dobrý vzťah, s ktorými spolupracujete, či už na nejakých spoločných návrhoch, uzneseniach?

Miroslav Radačovský: Dobrý vzťah mám so slovenskými europoslankyňami Monikou Beňovou, a pani Katarínou Roth Neveďelovou, so slovenským europoslancom Robertom Hajšelom… No tak mám aj poďakovanie od pána Orbana, zato, že robím teda dobrú politiku, takže samozrejme, že s maďarskými europoslancami mám dobrý vzťah. Viete im sa trošku ublížilo, tomu Maďarsku. Vtedy oni si zvolili svoju vládu ako mali, akú teda chceli, a EÚ je s tým nespokojná. Tak niekoľkokrát som sa ich zastával, som argumentoval, že takto sa to nerobí. Tak si ma obľúbila aj strana FIDESZ. Taký krásny list som dostal, že ďakujú za moju prácu, lebo som v EP priamo spomínal pána Orbana. Takže s nimi teda dobre vychádzam, potom dobre vychádzam s pánom Carlesom Puidgemontom. Pán Puidgemont je hrdina katalonského národa odsúdený na 15 rokov,… ale teraz to má nejako pozastavené. Pretože zorganizoval referendum o nezávislosti Katalánska, je to veľmi šikovný, múdry chlap. S ním sa priatelím, máme rovnaký názor na princíp národnosti. Je to hrdý národovec, katalánec.

Začali ste s tými slovenskými, to ma tiež zaujalo, spomenuli ste europoslankyňu Moniku Beňovú, Katarínu Roth Neveďalovú. Aj s inými spolupracujete? Nemyslím Vaše osobné vzťahy, ale profesionálne v Európskom parlamente či nejako kooperujete pri nejakých rozhodnutiach?

Miroslav Radačovský: Áno, samozrejme, že sa snažím, nie vždy teda rovnako, ale pri práci vo výbore pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľov, som s pánom Ivanom Štefancom a tiež s pánom Eugenom Jurzycom, a tam veľmi veľa nájdeme zhôd, pokiaľ sa týka spotrebiteľov. Bohužiaľ, nenájdeme zhodu v politických otázkach, čiže aj v tomto smere pred chvíľou čo som povedal, že pán Jurzyca, to je iná politická frakcia, ale pokiaľ sa týka spotrebiteľov, sa zhodneme vo veľa názoroch aj s pánom Štefancom. A tam je zase ten príklad, že pokiaľ sa robí na odborných veciach, tá spolupráca funguje. No aj s pani Neveďalovou, aj s pani Beňovou aj s pánom Hajšelom skutočne na niektorých záležitostiach, týkajúcich sa zahraničnej politiky sa zhodneme. Nie na všetkých, ale na niektorých sa zhodneme, ale nenadávame si a neútočíme. Ale pokiaľ sa týka progresívcov, tí sú zvláštni teda ľudia. Napríklad si zoberte, toho chlapca Michala Šimečku , ten jednoducho mi ani nepozdraví. Si predstavte. Ja som raz vystúpil v EP, tak ma to teda naštvalo, kedy som povedal, že keby sa môj syn nepozdravil jeho ocovi, tak mu tak vypálim, že bude tri dni nad Štrasburgom lietať. No toto roztrhlo sociálne siete a to bolo také emotívne vyhlásenie. A to je ten istý ročník ako môj syn. Oni sú (Progresívne Slovensko)… s tými chlapcami z toho Progresívneho Slovenska …ja neviem, ja im prajem všetko najlepšie. Ale to by bolo nešťastie, keby tí ľudia sa opätovne dostali do Európskeho parlamentu. Oni z princípu sa nebudú s Vami rozprávať, pretože máte iný názor.

Ako hovoríte, tá kultúra v politike sa úplne vytratila. Pred chvíľou ste spomenuli, že nevnímate, alebo nemali by sa vnímať tie politické strany, za ktorú tí kandidáti kandidujú. A v postate ste to aj potvrdili, tou odpoveďou, keď ste povedali, že máte dobré vzťahy v rôznych politických stranách. V podstate ste menovali viacero strán. Moja ďalšia otázka je, ako hodnotíte… prácu delegácií s krajinami mimo EÚ, napríklad Azerbajdžan, Arménsko, Moldavsko, Gruzínsko?

Miroslav Radačovský: Takto, je teraz snaha, aby sa s týmito krajinami začali prístupové rokovania o vstupe do EÚ. Niekedy to prístupové rokovanie je.. nechcem použiť pejoratívny vyraz, ale je to ďalšia kolonizácia. Ale nehovorím, že tomu je tak. Ja som v princípe za to, aby všetky európske štáty boli členmi Európskej únie. Ale nie za podmienok, aké im niekto kladie, nie za podmienok straty vlastnej identity, nie za podmienok straty vlastnej zemi. A tá najhnusnejšia podmienka, o ktorú to dnes ide, a ja to nedokážem pochopiť…všetci musíte byť členmi NATO. Ale predsa NATO sú Spojené štáty americké. Prečo musia byť všetci NATO? To znamená postaviť vojenské základne, to znamená namieriť ich proti niekomu. A proti komu? Veď ja som zato aby v EÚ boli všetci. Rusko, Ukrajina, Gruzínsko, Moldavsko, Macedónsko a všetci. Pokiaľ sa týka Kosova, trošku mám problém s tým. Ale dobre…. Aby boli všetci. Veď si predstavte, ak by bolo spoločenstvo všetkých týchto štátov v Európskej únii, nebol by problém. Nebol by problém na Ukrajine, ….ale sa pýtam, čo by na to USA? Tie by išli bojovať. Od druhej svetovej vojny bojovali všade, teda po celom svete. A teraz bojujú na Ukrajine. Pre nich je asi neprijateľné, aby nebolo nepriateľov. A pritom americký ľud je priateľský. Národ ako taký. Takže… Ja som za vstup všetkých, ktorí spĺňajú podmienky. A nie im klásť podmienky, ktoré ohrozujú ich národnú suverenitu, ktoré ohrozujú ich myslenie. Spomenuli sme Macedónsko, ktorému ohrozujú ich tradície, históriu. Mňa to hnevá… to je nepochopiteľné. Mám asi takýto názor, ale teraz v súčasnosti to pridružovanie Azerbejďžanu, Arménska a Gruzínska, to je účelové konanie o možnosti umiestniť tam vojenské základne Spojených štátov amerických.

Už keď sme pri tých krajinách, ktoré chcú vstúpiť do Európskej únie, čo taká Ukrajina? Je podľa Vás schopná byť členom, plnohodnotným členom Európskej únie? Spĺňa podmienky?

Miroslav Radačovský: Samozrejmé, že vieme že nespĺňa, buďme objektívni … to nie je útok proti Ukrajine, lebo Ukrajincov mám rád, sú to Slovania. Mám tam aj príbuzných, ktorí tam žijú. Myslím si, že netreba si zakrývať oči, ale všetci vieme, že je to kvôli tomu, že vstupom do EÚ by bolo tam možné umiestniť vojská USA. A v tejto súvislosti ako sudca by som chcel takú rečnícku otázku položiť. Predstavte si, že máte suseda 500 rokov a tomu susedovi, keďže je to taký dobrý sused, najprv darujete Zakarpatskú Ukrajinu, potom im darujete Ľvov, potom im darujete Krym, potom im darujete čokoľvek ešte možné a po rokoch tento obdarovaný sused sa voči darcovi zachová tak, že Váš sused si postaví alebo chce postaviť na darovaných územiach zbrane namierené proti vám. No tak, by ste odstúpil od nájmu, to by urobil každý. Vy by ste nedarovali Krym kvôli tomu, aby si tam postavili americké základne. To je tak ťažko pochopiteľné? Preto stále hovorím, tie USA … je to nešťastie. A tá vojna na Ukrajine … nesmieme si klamať, všetci vieme, že skončí takým spôsobom, že sa dohodne Amerika a Rusko. Oni sa dohodnú na podmienkach mieru. Teraz robia svaly, kto bude mať lepšiu vyjednávaciu pozíciu. Ale nikdy táto vojna neskončí a dohoda medzi USA a Ruskom tak, že Rusi opustia územie Ukrajiny a tam pôjdu vojská NATO. Na to zabudnime, by sme si klamali, to je nemožné, to je fikcia. Oni skončia za určitých podmienok ale skončia ju Američania a Rusi, žiadni Ukrajinci. Ani žiadne Slovensko, ani žiadna EÚ. Ale dovtedy sa zabije množstvo a množstvo ľudí.

Vy ste členom delegácie Európska únia a Rusko, má v súčasnej dobe ešte svoj zmysel a opodstatnenie? O akej spolupráci vravíme v rámci Európskej únie a Ruska, vzhľadom na neustále sankcie voči Rusku zo strany EÚ?

Miroslav Radačovský: Má zmysel, každá delegácia pre spoluprácu Európskeho parlamentu s parlamentmi iných štátov. V otázke, či má zmysel súčasná práca…. To je samozrejmé, že terajšia práca zmysel nemá. To z jednoduchého dôvodu, že… výlučne kopíruje smernice a nariadenia EP, zase EP kopíruje názor USA, sankcie, bojovať, zabíjať. Je to taký jednostranný výbor, na ktorý sa pozývajú bývalí ruskí politici, ktorí bývajú v EÚ, ktorí emigrovali, ktorí sú inak naladení, ako je naladené Rusko, je to také jednostranné jednanie a stále o tom, že čo to vlastne so silným Ruskom urobí. Výbor pre spoluprácu Európskej únie s Ruskom nemal byť založený na tom, ako zničiť to Rusko. Chýba objektívne rokovanie. No, to máte ako s voľbami v Rusku. Do volieb do Ruska nechcú ísť (pozorovať), pretože oni už dopredu vedia, čo bude.

Vy ste…ak sa nemýlim, jediný eurokandidát, ktorý je na čiernej listine (blacklist). Môžete nám o tom niečo povedať?

Miroslav Radačovský: Ja si z toho ťažkú hlavu nerobím, aspoň mám pamiatku, že v dejinách som asi prvý Slovák, ktorý je na blackliste EP, to je rezolúcia EP, kde som označený za nebezpečenstvo pre Európu …. ale skutočne ja neviem, prečo. Voči tomu sa nedá odvolať, nemá to nejaký dopad na mňa. Jednoducho ste na čiernej listine, to nie je nejaké opatrenie, kde by ma v niečom teda obmedzovalo, alebo neobmedzovalo. Ale tá prvá čierna lista sa dostala takým spôsobom, že bol som ako pozorovateľ vo voľbách, ktoré boli v Rusku. Keď som sa vrátil, napísal som správu, report, čo bolo, čo nebolo. Som nehodnotil nijako špeciálne. To bolo v septembri 2021, a vo februári 2022 bola invázia na Ukrajinu, a v marci v Európskom parlamente, pretože som bol v Rusku, tak som videl, že som na čiernej listine. A potom, ja som taká legenda, legendárnych výrokov, ktoré si nepripravujem dopredu, a vyjdú zo mňa tak impulzívne a spontánne a to trošku našich západoeurópskych priateľov hnevá. Ale ja mám v sebe tu slovanskú krv, to sa nezaprie, mám rad svoju zem, svoju vlasť, odkiaľ pochádzam. Ale to neznamená, že nenávidím ostatných, a niekedy sa tak rozruším, že nepripravene poviem a čudujem sa, že odkiaľ sa mi tieto výroky vynárajú, niečo teda poviem, a následne je na nohách celá Európa. Celá Európa na mňa pozerá, ale zase na druhej strane keď sa prejdem po chodbe v EP, alebo s europoslancami tak počúvam, „Slovák, gratulujem.“

Ja som sa práve na tie Vaše výroky chcela opýtať…

Miroslav Radačovský: No ja som legenda legendárnych výrokov. To už začalo, keď som rozhodoval ako sudca o slovenskom prezidentovi Andrejovi Kiskovi. Tiež absolútne nepripravený, po pojednávaní trošku ma naštval pán prezident, že je taký neľudský, že takto sa chcel obohatiť na úkor jednoduchých občanov, tak ja som zahlásil, že ja by som (ak by som bol prezident Kiska), aspoň na 5 rokov odišiel zo Slovenska, najlepšie do USA, alebo do Izraela, kde sa teda dobre cítim. A ja som nepredpokladal, že tento výrok zaznie cez pol Slovenska. A potom som mal ďalšie výroky, ktoré boli tak podľa situácie.

A o tom ihrisku tiež to vyvolalo reakcie?

Miroslav Radačovský: No tak o ihrisku tiež, no ale to tak gradovalo. Ja som rozprával niečo o vážnych veciach, a tam začala byť tá predsedajúca, alebo predsedajúci neviem, koho to naštvalo, to mi ešte trvalo 15 sekúnd, tak som sa otočil a povedal, že „don’t bang with the hammer when slovak speaks“ (Nebúchaj kladivom, keď hovorí Slovák). Ľudia si to preložili, ja sa som to povedal po anglicky, a myslel som si, že bude málo ľudí rozumieť ale oni si to preložili.
A keď som videl, ako sa zabíjajú tí ľudia, ako sa zbrojí,… A to ma momentálne napadlo. Tak som im povedal, že raz sa s tou slovanskou krvou udusíte. A bol to šok. Nepripravoval som si to, vyšlo to zo mňa.
A pokiaľ sa týka toho trávnika, no to je teda to isté. No jednoducho mám strach, aby nevznikla 3. svetová vojna, aby sa tu nebojovalo, aby sa tu nebláznilo, lebo fakt môže sa stať, že tých Slovanov raz naštvú a urobia z tej západnej Európy trávnik, ale to nikto z nás nechce. Čiže tento môj výrok bol interpretovaný tak, že ja chcem, aby sa urobil trávnik. Ale tam boli slová „a to nikto z nás nechce“. Posledne, keď som komentoval výrok Pápeža Františka, ktorý… nehovorím, že si to zobral odo mňa, ale zopakoval teda moje slová asi pred niekoľkými týždňami keď povedal, že jedna časť chce vyvesiť biele vlajky, jedna časť chce rokovať, jedna časť chce rokovať o mieri a o mieri rozhodnú mocnosti. No tak som sa s tým pochválil… lebo podľa mňa tak fakt sa môže stať, že z tej Európy ostane trávnik. Čiže ja sa za ten výrok nechcem ospravedlňovať, ani sa za neho nehanbím, lebo to bolo úprimne. Ja si myslím, že keby ten výrok si zobrali všetci do hlavy, tak by neútočili na mňa za tento výrok, ale by povedali … to sa môže stať. Čiže tie moje legendárne výroky sú výroky, ktoré si nepripravujem, ktoré má momentálne napadnú. Nechcem sa za nich ospravedlňovať. A to, že sa takto rozšírili po celej Európe je možno dobré.

Príspevok Europoslanec Miroslav Radačovský: “Ja nie som proti NATO. Ja som proti tomu, aby v tom NATO pôsobili Spojené štáty americké.” je zobrazený ako prvý na tvotv.sk.

Samotné rokovanie je s prekladom do slovenského jazyka.

Príspevok Priamy prenos z Európskeho parlamentu o Slovensku s prekladom: Pokusy o rozklad právneho štátu a sloboda médií na Slovensku (09:54-10:26 SEČ) je zobrazený ako prvý na tvotv.sk.

Tlačové oddelenie dodáva, že ak dôjde k výraznému narušeniu trhu EÚ alebo trhov jednej alebo viacerých krajín EÚ v dôsledku dovozu ukrajinskej pšenice, napríklad pšenice, nariadením sa zabezpečuje, aby Komisia mohla rýchlo konať a uložiť akékoľvek opatrenia, ktoré považuje za potrebné.

V rámci posilnených ochranných opatrení na ochranu poľnohospodárov EÚ sa môže aktivovať núdzová brzda v prípade obzvlášť citlivých poľnohospodárskych výrobkov, konkrétne hydiny, vajec, cukru, ovsa, krúpov, kukurice a medu. Vyjednávači sa dohodli na predĺžení referenčného obdobia, ktoré sa používa ako základ na aktiváciu tejto automatickej ochrany, čo znamená, že ak dovoz týchto výrobkov prekročí priemerný objem dovozu zaznamenaný v druhej polovici roka 2021 a za všetky roky 2022 a 2023, clá sa opätovne uložia. Okrem toho sa Komisia zaväzuje zintenzívniť monitorovanie dovozu obilia, najmä pšenice.

Zákonodarcovia tiež schválili záväzok Komisie diskutovať o trvalej liberalizácii ciel s Ukrajinou v rámci procesu preskúmania dohody o pridružení hneď po ukončení legislatívneho postupu týkajúceho sa dočasnej liberalizácie a naďalej úzko zapájať Parlament do tohto procesu.

Plénum Parlamentu bude pravdepodobne hlasovať o nariadení počas druhej aprílovej schôdze. Platnosť súčasných obchodných opatrení uplynie 5. júna 2024 a nové nariadenia by mali nadobudnúť účinnosť ihneď po tomto dátume.

Príspevok Clá a kvóty dočasne pozastavené pre Ukrajinu do júna 2025 je zobrazený ako prvý na tvotv.sk.

Pravdepodobne tiež zdôraznia, že plány verejnoprávneho vysielateľa sa budú musieť posúdiť na základe nedávno prijatého zákona EÚ o slobode médií.  Návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase podľa slovenskej opozície dáva vláde priamu kontrolu nad verejnoprávnymi médiami a obmedzuje ich nezávislosť.

Poslanci EP už vo svojom uznesení z januára 2024 vyjadrili svoje znepokojenie nad situáciou v oblasti právneho štátu na Slovensku.  O vládnych reformách sa hovorilo aj počas februárovej diskusie s Komisiou vo Výbore pre kontrolu rozpočtu a o hrozbách pre slobodu médií v krajine sa hovorilo aj počas marcovej rozpravy v pléne.

Postup bude pozostávať z debaty a vyhlásení Európskej rady a Európskej komisie.

Debata sa uskutoční vo štvrtok 11. apríla 2024

Príspevok Vo štvrtok  sa bude Európsky parlament zaoberať Slovenskom. Dôvod: Právny štát a sloboda médií je zobrazený ako prvý na tvotv.sk.

Cieľom správy, ktorá bola schválená v stredu (15 hlasov za, deväť proti, nikto sa nezdržal hlasovania), je posilniť pravidlá Europarlamentu týkajúce sa predchádzania konfliktom a obťažovaniu na pracovisku a podpory dobrého riadenia kancelárií zavedením povinnej špecializovanej odbornej prípravy pre poslancov Európskeho parlamentu.

Poslanci, ktorí neabsolvujú túto odbornú prípravu počas prvých šiestich mesiacov svojho funkčného obdobia (s výnimkou výnimočných prípadov alebo ak tak už neurobili), by čelili sankciám a nemohli by byť zvolení za parlamentných funkcionárov (napr. do predsedníctva EP alebo za predsedu výboru), byť vymenovaní za spravodajcu, ani sa zúčastňovať na oficiálnej delegácii či medziinštitucionálnych rokovaniach.

Konferencia predsedov (t. j. predseda a predsedovia politických skupín) môže trojpätinovou väčšinou zloženou najmenej z troch skupín predložiť v pléne návrh na odvolanie ktoréhokoľvek voleného funkcionára (napr. člena predsedníctva EP alebo predsedu výboru), ak neabsolvuje odbornú prípravu. Pri takomto hlasovaní by sa uplatnil prah dvojitej väčšiny: dve tretiny odovzdaných hlasov a väčšina všetkých poslancov EP. Rovnaký postup bude platiť aj pre spravodajcov, pričom konečné rozhodnutie v tomto prípade prijme príslušný výbor.

Spravodajkyňa Gabriele Bischoff (S&D, DE) uviedla: “Parlament má povinnosť stanoviť zlatý štandard v boji proti obťažovaniu na pracovisku s jasnými pravidlami a prísnymi sankciami pre prístup nulovej tolerancie. Prevencia je kľúčová, pretože nám umožňuje aktívne riešiť problémy a povinná odborná príprava posilňuje náš záväzok voči pracovisku, kde sa rešpektuje a chráni dôstojnosť všetkých. Splnili sme jasný politický mandát, ktorý nám poskytlo Predsedníctvo Parlamentu, a tešíme sa na finalizáciu nových pravidiel v pléne v záujme všetkých zamestnancov pracujúcich v tomto Parlamente.”

Očakáva sa, že správa bude predložená na plenárnom zasadnutí 10. – 11. apríla v Bruseli.

Samotné školenie “Ako vytvoriť dobrý a dobre fungujúci tím” bude pozostávať z piatich rôznych modulov týkajúcich sa náboru asistentov, úspešného riadenia tímu vrátane predchádzania konfliktom a včasného riešenia konfliktov, administratívnych a finančných aspektov parlamentnej pomoci, ako aj prevencie obťažovania.

Príspevok KONFLIKTY A OBŤAŽOVANIE NA PRACOVISKU: Povinná odborná príprava pre poslancov Európskeho parlamentu. Čo nastane, ak ho odmietnu? je zobrazený ako prvý na tvotv.sk.

Po rozhodnutí Európskej rady začať prístupové rokovania s Bosnou a Hercegovinou, Romeo Franz (Zelení/EFA, Nemecko), predseda Delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Bosnou a Hercegovinou a Kosovom, a Paulo Rangel (EPP, Portugalsko), stály Spravodajca pre Bosnu a Hercegovinu vydal nasledujúce oficiálne vyhlásenie.

Celé znenie VYHLÁSENIA:

“Vítame rozhodnutie Európskej rady začať prístupové rokovania s Bosnou a Hercegovinou, ktoré uznáva dosiahnutý pokrok, no zároveň dáva Bosne a Hercegovine rozhodujúcu zodpovednosť za jej budúcu trajektóriu. Legitímne európske ambície a očakávania jej občanov musia byť v súlade s konkrétnym a neochvejným záväzkom všetkých zainteresovaných strán.

Úplná ruská invázia na Ukrajinu 24. februára 2022 zmenila geostrategický výhľad Európskej únie a podnietila ju, aby prehodnotila svoju politiku rozširovania a svoj záväzok voči krajinám západného Balkánu a ich dlhodobú ambíciu stať sa členmi EÚ. Rozhodnutie Európskej rady by sa preto malo vnímať aj v širšom kontexte nových presvedčivých geopolitických skutočností. Ako významný krok na ceste z Daytonu do Bruselu si to bude vyžadovať skutočný a trvalý politický konsenzus, ako aj dôsledný záväzok k reformám integrácie do EÚ. Umožňujúce prostredie pre občiansku spoločnosť musí zabezpečiť aj jej zmysluplné zapojenie do celého procesu.

Európsky parlament ako neochvejný zástanca rozširovania neustále podporuje Bosnu a Hercegovinu v jej prístupovom úsilí a vyzýva na ďalší pokrok. Jasne naznačila cestu, ktorou sa treba vydať, a identifikovala výzvy – a vyzývateľov – na ceste k úspechu. Od získania štatútu kandidátskej krajiny v decembri 2022 Bosna a Hercegovina obnovila politické rozhodovanie a pracovala na veľmi potrebných kľúčových reformách, čím potvrdila svoj záväzok k svojej integračnej ceste do EÚ, a to aj v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Minulotýždňové rozhodnutie Európskej rady je ďalším dôkazom odhodlania EÚ a Bosny a Hercegoviny spoločne sledovať cieľ členstva v EÚ.

Pred nami je ešte veľa práce a očakávame, že Bosna a Hercegovina bude usilovne pracovať na všetkých zostávajúcich kľúčových prioritách a krokoch, najmä v oblasti demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv. Vstup do EÚ musí zostať procesom založeným na zásluhách, ktorý je pevne zakotvený v kodanských kritériách. Kľúčové reformy nemožno odkladať ani podliehať zablokovaniu a politickým hrám. Akákoľvek rozdeľujúca, poburujúca alebo secesionistická rétorika a konanie poškodí a ohrozí proces integrácie krajiny do EÚ.

Vyzývame orgány Bosny a Hercegoviny, aby uprednostnili a urýchlili prácu na plnení zostávajúcich kľúčových priorít, ako aj všetkých relevantných krokov stanovených v odporúčaní Komisie z 12. októbra 2022. Ako sa uvádza v záveroch Európskej rady, dokončenie prác na jednotlivých krokoch je predpokladom prijatia rokovacieho rámca.“

Príspevok Oficiálne stanovisko Európskeho parlamentu o začatí prístupových rokovaní s Bosnou a Hercegovinou je zobrazený ako prvý na tvotv.sk.