Národný sprievod a kultúrny program v rámci 200. výročia štúrovskej generácie v Košiciach

V Košiciach sa 21. 5. 2023 (nedeľa) uskutoční národný sprievod venovaný 200. výročiu štúrovcov. Aj v tomto roku si pripomíname dvestoročnice mnohých významných predstaviteľov štúrovskej generácie medzi ktorých patrí aj napr. Peter Kelner-Hostinský, Samo Vozár, Jozef Podhradský, Ján Čipka a iní.

Sprievod s účastníkmi v dobových kostýmoch začne o štrnástej hodine pred Immaculatou na Hlavnej 68. Následne sa účastníci sprievodu zastavia pri jednotlivých bustách slovenských osobností nachádzajúcich sa na Hlavnej ulici v Košiciach. Tak sa sprievod zastaví napr. pri pamätnej tabuli Jonáša Záborského, Jozefa Miloslava Hurbana, pri buste Ľudovíta Štúra a pamätníku Štefana Moysesa. Odtiaľ sa účastníci presunú do DKC Veritas na Dominikánskom námestí, kde bude pripravená divadelná dramatizácia o štúrovcoch a vystúpenia folklórnych zoskupení. Štúrovská generácia je podľa predsedu MS Mariána Gešpera dodnes najvyspelejšou a najintelektuálnejšou generáciou v našich dejinách. „Štúrovci začali národný projekt, ktorý má presah až do našich dní. Bez nasadenia štúrovcov za slovenský národ v 19. storočí a vytvorenia úplne prvých inštitúcií i organizácií v našej národnej kultúre, či politike by dnešná Slovenská republika jednoznačne nevznikla. Oni vytvorili prvú Slovenskú národnú radu v roku 1848, založili Maticu slovenskú, vôbec prvú politickú stranu Slovákov – vtedajšiu Slovenskú národnú stranu. Rovnako dali základ slovenského školstva, literatúry, kodifikovali slovenčinu. To sú silné piliere, bez ktorých by slovenská štátnosť dnes nebola,“ podotkol Gešper.

V súvislosti so štúrovcami spomenieme, že ani Košiciam sa nevyhli udalostí revolučných rokoch 1848 – 1849. Ľ. Štúr navštívil Košice 24. februára, keď sa tam stretol s J. Záborským. Štúr, Hurban a Hodža sa v okolí Košíc snažili verbovať nových dobrovoľníkov. Hurban vo svojich Rozpomienkach píše takto „Ešte nám zbýval jeden kút drahého, najväčšmi zbedovaného Slovenska, rozšírenie povstania nášho v Šariši a Zemplíne“. Práve v Košiciach sa definitívne rozhodlo o myšlienke vytvorenia deputácie, ktorá pôjde do Olomouca a predloží panovníkovi slovenské požiadavky. Marcový prosbopis predložila panovníkovi 20. marca 1849 delegácia na čele s rímskokatolíckym kňazom Jozefom Kozáčekom.