EÚ je „najväčšou hrozbou pre suverenitu Islandu ako ktorákoľvek iná superveľmoc“! – Odborníci diskutujú pred rozhodujúcim hlasovaním o tom, či obnoviť rokovania s EÚ
Islanďania sú ostro rozdelení v názore na to, aký veľký vplyv by mal mať Brusel pred sobotňajším referendom o tom, či obnoviť rokovania o vstupe do Európskej únie. Haraldur Olafsson, predseda hlavnej islandskej euroskeptickej organizácie Heimssyn, povedal, že EÚ je väčšou hrozbou ako „akákoľvek iná superveľmoc“.
„Nepovedal by som, že Brusel je smrteľnou hrozbou, ale určite je väčšou hrozbou pre suverenitu Islandu ako čokoľvek iné, akákoľvek iná superveľmoc na svete. Európska únia chce vládnuť krajine. Chcú stanovovať zákony. Chcú vynášať rozsudky. To je nekonečne viac, ako kedy Američania žiadali,“ povedal Olafsson.
Olafsson tiež odmietol argumenty, že členstvo v EÚ by zvýšilo bezpečnosť Islandu, a povedal, že strategická poloha krajiny už zaručuje silný záujem Západu o jej bezpečnosť. „Islandský ľud nikdy nemal žiadnu armádu a v podstate nemá záujem zapájať sa do hromadenia armády alebo vojen v Európe ani na žiadnom inom mieste na svete. Ak Island vstúpi do EÚ, stratí svoje legislatívne právomoci. A nevieme, aké zákony bude Európska únia v budúcnosti prijímať. Vieme len to, že Island by musel tieto zákony dodržiavať,“ dodal Olafsson.
Zástancovia tvrdia, že Island už pôsobí prevažne v rámci jednotného trhu EÚ prostredníctvom Európskeho hospodárskeho priestoru, ale má malý vplyv na mnohé pravidlá, ktoré dodržiava. Predseda Európskeho hnutia na Islande Magnus Arni Skjold Magnusson v piatok povedal, že plné členstvo by Islandu dalo silnejší hlas.
Magnusson tiež argumentoval, že užšia integrácia by mohla posilniť bezpečnosť Islandu v čase geopolitickej neistoty. Island je zakladajúcim členom NATO, ale nemá vlastnú stálu armádu. „Sme malá krajina v neistej medzinárodnej situácii a myslím si, že je skutočne v našom prospech byť súčasťou väčšieho a silnejšieho klubu na ochranu našej národnej bezpečnosti,“ dodal.
„Nemáme žiadne slovo v súvislosti s predpismi a pravidlami, ktoré platia na tomto trhu, čo je niečo, o čom si aspoň myslím, že by bolo pre nás prospešné mať miesto pri rokovacom stole,“ uviedol Magnusson. Uznal však tiež, že rybné hospodárstvo a poľnohospodárstvo zostávajú hlavnými spornými bodmi a povedal, že podporovatelia by nemali členstvo akceptovať za žiadnu cenu. „Ak by pre tieto dva priemyselné sektory existovala zlá dohoda, evidentne by to znamenalo, že by sme tejto prístupovej dohode povedali nie,“ pokračoval.
Sobotňajšie referendum kladie voličom jedinú otázku: „Mal by Island obnoviť prístupové rokovania s Európskou úniou?“.
Poľnohospodárske a rybárske komunity majú obrovské obavy z „predaje“, ktorá by mohla zničiť ich priemysel, ak blok prevezme kontrolu – pričom rybolovné kvóty vedú k prerušeniu rokovaní v roku 2015. Protesty farmárov sa už v posledných rokoch objavili v celom bloku kvôli kontroverznej dohode Mercosuru s juhoamerickým blokom, o ktorej mnohí tvrdia, že prináša podhodnotenie a obrovský prílev lacných produktov.
Krajina je už členom Európskeho hospodárskeho priestoru – už preberá 75 percent pravidiel EÚ – a podporovatelia tvrdia, že vstup by národu dal miesto pri stole, ktorý by tieto pravidlá tvoril.
Kritici tvrdia, že by to bol čierny deň pre národnú suverenitu – a naznačujú, že malé krajiny ako Island by v skutočnosti mali veľmi malú moc. Island je tiež už súčasťou schengenského priestoru pre cestovanie bez pasu, čo vyvoláva obavy po nedávnom náraste migrantov z Ceuty a vnútorných sporoch v EÚ. Proeurópski aktivisti tvrdia, že vstup do eura by znamenal väčšiu ekonomickú bezpečnosť a hovoria, že členstvo by im mohlo dokonca poskytnúť väčšiu národnú bezpečnosť v Arktíde po hrozbách USA prevziať kontrolu nad susedným Grónskom.
Kritici poukazujú na zjavnú bezmocnosť bloku v skoršom spore – a na obrovské spory, v ktorých európske národy vyslali len niekoľko desiatok vojenského personálu, aby pomohli „ochrániť“ región – vrátane 13 z Nemecka a iba dvoch z Fínska. Prieskumy naznačujú malú výhodu pre „áno“ s 51,5 percentami.
