Marián Ďuriš: Nebolo by od veci…
- BORIS SUSKO: REŠPEKTUJEM, ALE SO ZDVIHNUTÝM OBOČÍM - 29 mája, 2025 17:29
- Vedúci delegácie EP Tomáš Zdechovský: „Naše obavy neboli rozptýlené, peniaze EÚ budeme chrániť“ - 28 mája, 2025 17:18
- Obyvatelia Suwalského koridoru opúšťajú región zo strachu z ruského útoku - 27 mája, 2025 09:11
Náš južný sused vystupuje z Medzinárodného trestného súdu. Parlament rozhodol…
Orbánova vláda to avizovala v apríli, keď šéf Úradu vlády vyhlásil, že ICC je úctyhodná iniciatíva, ale stala sa orgánom politicky motivovaných rozhodnutí.
Taliansky podpredseda vlády Matteo Salvini tento krok chváli ako „suverénny a odvážny“. A je to nielen výrazný diplomatický signál, ale aj chvályhodné presadenie národnej suverenity nad globalizmom.
Ako to je s ICC?
Medzinárodný trestný súd bol založený v deväťdesiatych rokoch. V čase eufórie z fukuyamovského „konca dejín“, keď bol prezentovaný ako garant univerzálnej spravodlivosti a mechanizmus na vyvodzovanie zodpovednosti voči tyranom.
V praxi sa však zmenil na nástroj, ktorý zasahuje do autonómie národov. Preto náš južný sused koná legitímne, ak sa chce vymaniť spod jeho kontroly.
Už pôvodný dizajn ICC neberie ohľad na vnútroštátne právne systémy. Nárokuje si jurisdikciu aj tam, kde niet signatára Rímskeho štatútu, ktorým bol súd zriadený. Pre mnohých neakceptovateľné!
Hoci dnešný krok má jednoduchší motív, súd sa dostáva do rozporu prakticky s každým, kto berie nezávislosť seriózne. Donald Trump hovorí, že ICC nemá legitimitu a on nebude nevoleným globalistom odovzdávať ani kúsok suverenity.
ICC – „trestajúci meč liberálnej hegemónie“
Niektorí označujú ICC za „trestajúci meč liberálnej hegemónie“, ktorý seká tých, ktorých nemá rád. A vlastných chráni.
Možno preto ten nadmerný záujem o ukrajinské bojisko, ale zjavná ľahostajnosť pri labouristovi s menom Tony Blair za jeho „iracké“ činy.
Na jednej strane: ostrakizmus, sankcie a snaha o izoláciu. Na druhej strane: tmavé okuliare, biela palica.
Pri tomto súde existujú vážne otázky o legitimite. O zaujatosti. Ale dá sa hovoriť aj o zastaranosti.
V deväťdesiatych rokoch bolo módou myslieť si, že národy a štáty sú minulosť. Že hranice neznamenajú nič a cválajúci globalizmus pohltí všetko. Sen o unipolárnom usporiadaní sa však vytráca.
Od londýnskej rozlúčky s Bruselom, cez rast vlastencov v západnom svete, až po predieranie sa viacerých mocností do „prvej ligy“.
Od londýnskej rozlúčky s Bruselom, cez rast vlastencov v západnom svete, až po predieranie sa viacerých mocností do „prvej ligy“.
ICC nesedí do multipolárneho sveta, v ktorom si rôzne civilizácie vyžadujú rešpekt odlišných právnych a politických tradícií, ako aj geopolitických preferencií.
Nie je vylúčené, že príklad bude nasledovať viac krajín a ICC relevanciu stratí. Bez fanfár. Do zabudnutia. A nebolo by od veci sa zamyslieť aj v našich končinách.
Maďarský akt sa dá vnímať ako príspevok k formovaniu nového usporiadania, kde suverenita získava väčšiu váhu nad centralizovanými, nadnárodnými rozhodnutiami.
Ako budúcnosť, v ktorej prevláda suverén, nie nadnárodný aparátčik. Ako odvahu zastaviť globalistickú drzosť skôr, než spôsobí svetu ďalšie rany.
