Afganistan ovládlo militantné hnutie Taliban. Môže to mať vplyv na bezpečnosť Slovenska?

Už niekoľko (amerických prezidentských) administratív prezentovalo v minulosti optimistické prognózy: „Taliban je na ústupe, afganská vláda je schopná prevziať kontrolu“. To sa však nikdy nestalo. Práve naopak, po 20- tich rokoch nastal zásadný zlom. USA stiahli svoje jednotky z Afganistanu a nastúpilila vláda islamistických fundamentalistov. Afganistan je tam, kde bol na začiatku.


O tejto téme sme sa porozprávali s brigádnym generálom v.v. PhDr. Jozefom Viktorínom, ktorý odslúžil v Ozbrojených silách Slovenskej republiky takmer 40 rokov, pôsobil ako vojenský pridelenec SR v Turecku, Poľsku, pobaltských štátoch a na ďalších významných vojenských funkciách. V súčasnosti je členom Republikovej rady hnutia REPUBLIKA.

Snaha vytvoriť na území Afganistanu demokraciu západného typu zlyhala. Americká armáda opustila Afganistan. Americký prezident Joe Biden (svojím rozhodnutím stiahnuť jednotky z Afganistanu) umožnil nástup vlády islamistických fundamentalistov a otvoril dvere novým teroristickým hrozbám. Prečo k tomuto kroku podľa Vás pristúpil?

gen. PhDr. Jozef Viktorín: Otázka “prečo” zodpovedá naturelu súčasného prezidenta USA. Chcel ukázať obyvateľom, že tak ako USA vojny vedú, tak ich vedia ukončiť. Avšak miera prijatia rozhodnutia odísť bola veľmi amatérska a bez akceptovania reálnej analýzy situácie. Tu podotýkam, že politický marketing a  snaha  o pozitívny populizmus sa americkej administratíve nepodarili. Už rokovania USA s Talibanom naznačili, že USA pristupujú na dohodu s Talibanom. Týmto krokom však nepriamo priznali porážku a krajinu Taliban dostal ako dar a 20 rokov pôsobenia v krajine sa týmto krokom dostali do zabudnutia. USA si naivne mysleli, že pôsobenie v krajine po odchode sa nedá zmeniť a to bez ohľadu na to, kto a ako tam bude vládnuť. A práve táto naivita je druhou porážkou USA  v Afganistane.

Aká je momentálna situácia v Afganistane? Médiá uvádzajú, že militantné hnutie Taliban má už pod kontrolou všetky hraničné priechody Afganistanu. Jednotky hnutia  vstúpili už aj do hlavného mesta Kábul. NepostupujeTaliban veľmi rýchlo? Vyzerá to ako pripravená akcia.

gen. PhDr. Jozef Viktorín: Taliban ozaj postupoval rýchlo a mal vcelku reálny operačný plán, ktorý aj v pomerne krátkom čase realizoval, čo sme mali možnosť vidieť pri obsadení prezidentského paláca v Kábule. Útek OS USA a následne NATO bol negatívnym signálom do vnútra afganskej armády, ktorá stratila vieru v seba a svoje sily v boji s Talibanom. Už ovládnutím hraničných prechodov sa dalo predpokladať, ako bude Taliban postupovať voči osobám, ktoré kolaborovali s druhou stranou. Reakcia afganskej armády ukázala na zlý morálny stav a stratu bojového ducha. Toto je dôležité poučenie aj pre OS SR – o výsledku vojenskej operácie nerozhoduje iba najmodernejšia vojenská technika, ale príprava a vycvičenosť personálu a vysoký stupeň vlastenectva pri obrane a ochrane obyvateľstva vlastnej krajiny.

Afganská armáda bola dlhé roky pod americkým vojenským výcvikom, navyše USA ich ozbrojili, poskytli im techniku. Sila, ktorá bola pod výcvikom  je na ústupe. Neboli dostatočne pripravení?

gen. PhDr. Jozef Viktorín: Ako som už naznačil, to, čo platí pri výcviku príslušníkov OS USA nemusí platiť pri výcviku afganskej armády. Ukazuje sa, resp. potvrdzuje, že každé vedenie výcviku musí byt prispôsobené reálnej situácii, naturelu a kultúre krajiny, kde chceme, aby personál pôsobil. A táto oblasť bola s veľkou pravdepodobnosťou podcenená. Vycvičiť vojaka totiž nie je jednoduchá vec.

Kto stojí za Talibanom? Kto ich vyzbrojuje?

gen. PhDr. Jozef Viktorín: To je kľúčová otázka. Taliban je totiž dobrý obchodný partner, lebo potrebuje zbrane, vojenskú techniku, zdravotnícke pomôcky atď. Takže je zaujímavý pre všetky krajiny, ktoré sú do takéhoto biznisu zapojené. V prvom rade tu ide o geopolitické hry, ktoré nemajú rovnaký obsah pre všetkých hráčov v regióne.

Abdul Gani Baradar bol zajatý v Pakistane vo februári 2010 tímom dôstojníkov  Pakistanskej spravodajskej služby  (ISI) a Ústrednej spravodajskej služby (CIA) a v zápätí bol prepustený 24. októbra 2018 na žiadosť Spojených štátov.  Teraz  Baradar sa stane prezidentom Afganistanu po zvrhnutí vlády Ašrafa Ghaního. Bolo to zlé rozhodnutie Ameriky, resp. podcenenie rizika, ktoré Baradar predstavuje?

gen. PhDr. Jozef Viktorín: Osobne si nemyslím , že to je náhoda, skôr naopak. Požiadavka USA, aby bol Baradar prepustený (ak je to tak, ako uvádzajú médiá), sleduje cieľ spolupráce s Talibanom v budúcnosti. USA potrebujú styčný kontakt na najvyšších miestach, aby mohli rokovať v prípade potreby. Či je to riziko? Podľa môjho názoru z pohľadu globálnej bezpečnosti určite áno. Smerom k USA nie som o tom presvedčený.

USA svojím rozhodnutím akoby potvrdili, že hrajú na obidvoch stranách. Kým afgansku vojenskú silu podporuje a burcuje proti vzbure Talibanu, na druhej strane Taliban získava na svojej sile. Bol ústup amerických jednotiek posledný krok, ktorý v podstate napomohol Talibanu?

gen. PhDr. Jozef Viktorín: Nepovedal by som, že posledný, ale pre postup Talibanu dôležitý. Taliban predstavuje ucelenú vojenskú silu, ktorá rokmi zosilnela, má vysoké vojenské skúsenosti a nesmieme zabúdať, že taktiež má určitý stupeň popularity u obyvateľov Afganistanu. Bolo by chybou si myslieť, že Taliban nie je bezpečnostným rizikom a len čas ukáže akou cestou sa bude uberať.

Ambasáda USA v Kabule sa evakuuje. Na tento proces bolo vyslaných 5000 amerických vojakov. Nie je to už neskoro na takýto krok? Nedalo sa k tejto evakuácii pristúpiť skôr?

gen. PhDr. Jozef Viktorín: Opravím Vás nie 5000, ale zatiaľ necelých 4000. Určite reakcia USA bola neprofesionálna. Lebo pri takomto type operácie, evakuácia predchádza úplnému stiahnutiu sa z priestoru. Takže áno, evakuácia mala začať ako prvá, teda pred opustením krajiny. K tomu prečo až neskoršie sa ponúkajú dve vysvetlenia – buď plán OS USA nepočítal s takýmto scenárom, čomu však osobne neverím, alebo ich zaskočila neschopnosť afganskej armády spomaliť postup Talibanu. V každom prípade vojenskú reakciu USA hodnotím ako nedostatočnú! Myslím si, že následný chaos nepomohol ani spojencom. Ide tu aj o zlyhanie aliancie v regióne teda aj príslušníkov OS SR.

Z vojenského hľadiska, aké by mohlo nastať v tejto situácii riešenie? Predsa situácia v Afganistane už trvá veľmi dlho a tento krok (ústup amerických jednotiek) iba urýchli celý proces. Prichádza do úvahy aj opätovný návrat amerických jednotiek na toto územie ako „veľký záchranca“? Nie je to iba strategická hra američanov?

gen. PhDr. Jozef Viktorín: Určite USA nejakú stratégiu majú. Nepredpokladám však, že by sa USA a spojenci do Afganistanu vrátili. Viete, ak raz priestor opustíte, len veľmi ťažko sa vrátite späť. Stojí to veľké ekonomické investície, navýšenie personálu, techniky atď., čiže hovoríme tu  o možnosti reálneho vojenského konfliktu. Nemyslím si, že toto súčasná americká  administratíva urobí. Skôr si myslím, že tu bude snaha rokovať s Talibanom hlavne zo strany USA.

Aké záujmy má USA v Afganistane? Predpokladám, že to nie je  samotná snaha o mier, keďže kde sú ekonomické záujmy, mierová situácia a stabilita je nevyhovujúca. Aj v minulosti sme boli svedkami toho, že v destabilite sa  najjednoduchšie presadzujú vlastné politické záujmy.

gen. PhDr. Jozef Viktorín: Samozrejme, že vždy je to o záujmoch. Nerastné bohatstvo Afganistanu predstavuje hodnotu viac ako bilión USD. Do tohto portfólia patrí napr. med, ropa, zemný plyn,  drahokamy atď. Takže vidíte, že ekonomika bude určujúcim faktorom do budúcna. Proklamovaný boj proti terorizmu bol zo strany USA  a aj bude, z môjho pohľadu sekundárny. Dúfam, že Afganistan aj z tohto pohľadu bude veľkým poučením pre medzinárodné spoločenstvo. Zvlášť pre krajinu ako je naša bude dôležité robiť politiku, kde nebude nosná otázka zapáčiť sa, ale kde bude na prvom mieste bezpečnosť občana.

Čo bude so  záklaďňami a vojenskou technikou, ktorú tam zanechala USA a NATO? Je to „dar“ pre  Taliban?

gen. PhDr. Jozef Viktorín: Spresnil by som, že to bude nenávratný dar. Myslím si , že Taliban si niečo ponechá, niečo zobchoduje so susednými krajinami. Najhoršie by však bolo, keby tieto zbrane boli ponúknuté aj iným bojovým skupinám, ktoré v nejakej etape Talibanu pomáhali. Aj keď toto zatiaľ predstavitelia Talibanu  odmietli, nedá sa to vylúčiť.

Prebiehajúce akcie nábožensko-politickej organizácie Taliban v Afganistane a meste Kábul si vyžiadali reakcie aj slovenskej vlády. Tá pripravuje evakuáciu niekoľkých občanov z Afganistanu. Aké budú dopady na bezpečnosť Slovenska? Je možné očakávať imigračnú vlnu ľudí, ktorí utekajú pred Talibanom?

gen. PhDr. Jozef Viktorín: Vyjadrenia funkcionárov slovenskej exekutívy k situácii v Afganistane jasne potvrdzujú ich alibizmus pri riešení podobných  otázok. Taký minister zahraničných vecí? Priznáva chyby a upozorňuje, že v misii boli aj slovenskí vojaci, preto opozícia nemá misiu znevažovať. Pán minister by nemal vťahovať vojakov do politických vyjadrení. Vojak plní rozkazy a ak politické vedenie rozhodlo o tom, že pôjde do Afganistanu, tak jednoducho splnil rozkaz. Pán minister bol takisto jeden z tých, ktorí k tomu prispeli. Takže nalejme si čistého vína.

Áno, určite je potrebné zanalyzovať Afganistan z politického, vojenského a ekonomického hľadiska.
Naši spojenci si záujmy, napr. v ekonomickej oblasti presadili a hodnotenie z tohto pohľadu bude iste pozitívne. Ale našu účasť nesmieme zužovať na pomoc afganským ženám a dievčatám. Verte, že je to smiešne a de facto ich urážame, ako aj ich kultúru, tradície a hodnoty. Takže z tohto pohľadu je v jeho prípade mlčať zlato. Je jasné, že aj čakanie na vyslanie špeciálu do Kábulu potvrdzuje staré známe, ktoré platí aj medzi najoddanejšími spojencami: „Najprv sa postaráme o seba a potom možno pomôžeme druhým.“Namiesto alibizmu však treba s občanom hovoriť priamo a otvorene. Občan dokáže prijať aj zlé správy a bude ich chápať, lebo si bude vážiť, že je partnerom vlády a nie iba prijímateľom zlých politických rozhodnutí. Priamosť a otvorenosť však od súčasných predstaviteľov vlády čakať asi nemôže. Len zlé politické rozhodnutia.

Určite sa dá očakávať migračná vlna a to nielen do Európy. V každom prípade to je bezpečnostné riziko. Pre Taliban budú títo ľudia vždy kolaboranti a preto sa s nimi budú chcieť vysporiadať a to bez ohľadu, kde sa nachádzajú. Myslím si, že opatrenia vlády SR musia byt cielené na ochranu občanov a to v prvom rade. Tu sa vcelku prikláňam k riešeniu, ktoré pracovne navrhlo Rakúsko, aby boli vytvorené migračné centrá v susedných krajinách a eventuálne žiadosti sa riešili tam. Lebo to, že ich prijmeme, situáciu nerieši, skôr ju do budúcna komplikuje. Ešte raz pripomínam, že občan SR je na prvom mieste!

K podobnému kroku pristúpila aj Česká republika.  Česká vláda by mala importovať Afgancov, avšak bližšie informácie sú pre občanov tajné. Nevyvoláva to podozrenie, že sa tieto osoby v podstate budú v Európe skrývať pred Talibanom? Neohrozuje to občanov krajín, ktoré týchto utečencov príjmu? Vieme zhruba, aké je zmýšľanie obyvateľov regiónu Blízkeho východu. Tam sa zrada neodpúšťa a či skôr alebo neskôr zradu budú chcieť potrestať, keďže týchto jedincov, ktorí utiekli z afganského územia považujú za zradcov a kolaborantov.

gen. PhDr. Jozef Viktorín: Odpovedal som v predchádzajúcej otázke.

Ak hovoríme o záujmoch v Afganistane a naprogramovanej akcii Talibanu, ktorá určite nebola pripravovaná zo dňa na deň, nemôže byť príchod utečencov ohrozením pre európskych občanov? Nemyslím teraz na ich odlišnú kultúru či náboženstvo, ale na úmyselné vtesnanie osôb, ktoré môžu mať prepojenie na Taliban? Ekonomické záujmy môžu byť predsa aj v iných krajinách a nielen v Afganistane.

gen. PhDr. Jozef Viktorín: Áno, máte pravdu, ale žiadna iná krajina nemá taký strategický význam ako Afganistan, či už smerom na východ cez bývalé krajiny Sovietskeho zväzu alebo k hraniciam s Čínou. Myslím, že Afganistan bude predstavovať ekonomické záujmy pre mnohé krajiny. Tento ekonomický záujem bude úzko prepojený s geopolitickými prioritami. Čiže také dve v jednom a v tom je Afganistan zaujímavý.

Ako sa podľa Vás bude situácia v Afganistane vyvíjať? Čo bude teraz nasledovať?

gen. PhDr. Jozef Viktorín: To je dobrá otázka. Uvidíme, ako sa deklarácie Talibanu budú realizovať v praxi. Taliban potrebuje dnes získať čas, aby krajinu kompletne ovládol. Vývoj bude obrovskou výzvou aj pre medzinárodné spoločenstvo, pre ktoré by mal byť Afganistan poučením ako nevyrážať demokraciu, ale nechať priestor pre obyvateľov krajiny, aby si vybrali cestu na základe svojej kultúry, skúseností a želania. Dôležitým momentom bude aj pozícia krajín blízkeho východu, ako pristúpia k “novému” Afganistanu. Je tu mnoho otvorených otázok a sám som zvedavý na vývoj v Afganistane pod vedením Talibanu.

Autor: Lenka Zlatev, TV OTV

About The Author

Možno Vás bude zaujímať