GeoPolitika (12.časť) – Zavedie sa v Rusku trest smrti?

Predseda Štátnej dumy Vjačeslav Volodin 26. marca 2024 uviedol, že všetky potrebné zákony týkajúce sa používania trestu smrti v Rusku sú pripravené a rozhodnutie o tom, či sa tento trest znovu zavedie, závisí výlučne od Ústavného súdu. Súhlasil so šéfom Výboru Štátnej dumy pre štátnosť a legislatívu Pavlom Krašeninnikovom, že “pri prijímaní takýchto rozhodnutí je nevyhnutné zachovať chladnú hlavu a dostatočne dobre odhadnúť všetky dôsledky”.

Predseda Liberálnodemokratickej strany Ruska (LDPR) Leonid Sluckij predtým vyzval na zrušenie moratória na trest smrti v súvislosti s teroristickým útokom v nákupnom a zábavnom centre Crocus City Hall tesne za hranicami Moskvy, kde  ozbrojenci 22. marca strieľali uprostred  davu niekoľko minút pred začiatkom rockového koncertu. Líder strany Spravodlivé Rusko – Za pravdu Sergej Mironov zasa navrhol, aby sa o tejto otázke hlasovalo v referende.

Ozbrojenci v Crocus City Hall

V krátkosti sa pozrime na históriu trestu smrti v Rusku:

Trest smrti bol v Rusku zavedený a zrušený niekoľkokrát.

Ruská pravda (Ruská spravodlivosť), prvý zákonník v starovekom Rusku (11. – 12. storočie) s trestom smrti vôbec nepočítal. V období Ivana IV. Hrozného sa začala používať prax hromadných a verejných popráv sťatím, obesením, utopením, rozštvrtením, napichnutím na kôl, upálením atď. Niektorí panovníci po nástupe na trón amnestovali zlodejov a lupičov odsúdených na smrť a namiesto toho ich posielali na ťažké práce. Takto postupovali napríklad cár Alexej Michajlovič a jeho syn Peter I. Veľký. Vo vojenskom štatúte schválenom Petrom I. v roku 1716 sa spomínalo 123 trestných činov, ktoré sa trestali smrťou.

V rokoch 1743 – 1754 cárovná Alžbeta Petrovna podpísala dekréty, ktoré nahrádzali popravy bičovaním, večným vyhnanstvom a ťažkými prácami. Prípady všetkých “odsúdených na smrť” boli zasielané senátu a osobne ich posudzovala cisárovná. Katarína II. Tá považovala trest smrti za primeraný v prípadoch, keď zločinci aj vo väzení mohli “rušiť pokoj”.

Alžbeta Petrovna, ruská imperátorka

Počas vlády Alexandra I. (1801 – 1825) bol trest smrti uplatnený 24-krát, najmä počas vlasteneckej vojny v roku 1812 proti napoleonskej invázii.

Za vlády Mikuláša I. (1825 – 1855) bolo popravených 40 ľudí vrátane piatich vodcov povstania, ktoré vošlo do dejín ako povstanie dekabristov: v decembri 1825 približne 3 000 dôstojníkov a vojakov odmietlo prisahať vernosť novému cárovi Mikulášovi, Alexandrovmu bratovi, a namiesto toho vyhlásili vernosť myšlienke ruskej ústavy a konštitučnej monarchie. Samotný cisár zopakoval, že v Rusku sa trest smrti uplatňuje vo “výnimočných prípadoch”.

Mikuláš I., ruský cár

Počas vlády Alexandra II (1855 – 1881) boli tresty smrti nahradené vnútorným vyhnanstvom, ťažkými prácami alebo doživotným väzením. 

Po neúspešnej revolúcii v roku 1905 boli zriadené vojenské poľné tribunály. Do roku 1911 bolo na základe ich rozsudkov odsúdených na smrť približne 2 800 odsúdených.

Dňa 28. októbra 1917 2. celoruský zjazd sovietov (volených z rád) robotníckych a vojenských poslancov zrušil trest smrti, avšak v lete 1918 sa stúpenci Červenej armády a ich protivníci z Bielej armády (garda) stretli v dlhoročnej nemilosrdnej občianskej vojne, pričom sa otvorili brány mimosúdnych popráv odsúdených aj potenciálnych podozrivých.

Trestný zákonník Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky prijatý v roku 1926 predpokladal trest smrti za viac ako 40 trestných činov (organizovanie ozbrojených povstaní na kontrarevolučné účely, špionáž, lúpež, falšovanie mincí a bankoviek atď.)

Počas obdobia represií v rokoch 1937 – 1938 bolo v prípadoch spravovaných tajnou políciou NKVD vynesených 681 692 rozsudkov smrti.

Počas Veľkej vlasteneckej vojny v rokoch 1941 – 1945 boli niektorí nacistickí kolaboranti popravení verejne a iní vo väzení.

26. mája 1947 Prezídium Najvyššieho sovietu ZSSR (Národný zákonodarný zbor) nahradilo popravu zastrelením 25-ročným trestom v nápravno-výchovných pracovných táboroch.

Dňa 12. januára 1950 bol opätovne zavedený trest smrti pre zradcov a sabotérov a od 30. apríla 1954 pre tých, ktorí spáchali úkladnú vraždu.

V roku 1962 bol zoznam trestných činov, za ktoré sa ukladal trest smrti doplnený o hospodárske trestné činy vrátane hrubej sprenevery a niektorých ďalších.

V rokoch 1962 až 1989 bolo vynesených 24 422 rozsudkov smrti; 2 355 z týchto odsúdených bol trest nakoniec zmiernený.

Začiatkom 90. rokov obsahoval Trestný zákonník RSFSR viac ako 30 trestných činov, za ktoré sa predpokladal trest smrti: vlastizrada a špionáž, úkladná vražda za priťažujúcich okolností, hrubá sprenevera štátneho alebo verejného majetku a v podmienkach vojny dezercia, vyhýbanie sa vojenskej službe a iné.

Zmiernenie trestu po rozpade Sovietskeho zväzu bolo v Rusku v rokoch 1992 až 1996 odsúdených na trest smrti najmenej 770 osôb a najmenej 78 z nich bolo popravených.

Vo februári 1996 Rusko vstúpilo do Rady Európy a zaviazalo sa zastaviť popravy a prijať zákon o zrušení trestu smrti. Bolo vyhlásené moratórium na popravy. 1. januára 1997 vstúpil do platnosti nový ruský trestný zákonník. Trest smrti bol definovaný ako výnimočné opatrenie, ktoré sa vzťahuje len na mimoriadne závažné trestné činy proti životu: vražda (za priťažujúcich okolností) alebo pokus o vraždu vládnych alebo verejných činiteľov, zamestnancov vyšetrovacích, donucovacích a súdnych orgánov, ako aj genocída. Trest smrti sa neukladal ženám, maloletým, osobám starším ako 65 rokov ani osobám vydaným do Ruska cudzím štátom. 

Poprava mohla byť nahradená doživotným trestom odňatia slobody alebo trestom odňatia slobody na 25 rokov.

16. apríla 1997 Rusko podpísalo Protokol č. 6 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, po ktorom v krajine vstúpilo do platnosti moratórium na trest smrti. Rusko tento protokol neratifikovalo. 

2. februára 1999 ústavný súd zakázal ukladanie trestu smrti z dôvodu neexistencie súdov s porotou a v roku 2009 vyhlásil, že trest smrti nebude možné uložiť ani po zriadení takýchto súdov.

Dňa 19. novembra 2009 ústavný súd predĺžil moratórium na trest smrti, kým Rusko neratifikuje protokol č. 6 k Európskemu dohovoru o ľudských právach. Pokiaľ moratórium zostane v platnosti, doživotný trest odňatia slobody je najtvrdším možným trestom v ruskom súdnom systéme. posledný trest smrti bol v Rusku vykonaný v roku 1996. Meno popravenej osoby nebolo oficiálne oznámené. Podľa niektorých médií ním bol sériový vrah Sergej Golovkin, uznaný vinným z toho, že v rokoch 1986 – 1992 pripravil o život 11 neplnoletých chlapcov v Moskovskej oblasti.

29. novembra 2022 vtedajší predseda ruského ústavného súdu Valerij Zorkin uviedol, že obnovenie trestu smrti v Rusku by mohlo byť možné len zmenou ústavy, pričom takéto podmienky podľa neho “v súčasnosti neexistujú”. Poznamenal, že v Rusku existuje ústavný a právny režim, v ktorom majú ruskí občania právo nebyť odsúdení na trest smrti. Ako zdôraznil Valerij Zorkin, vystúpením Ruska z Rady Európy sa moratórium na trest smrti nepreruší.

28. februára 2023 prezident Vladimir Putin podpísal zákon o ukončení dodržiavania Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (vo všeobecnosti) a viacerých protokolov k nemu, nie však protokolu č. 6. Podľa údajov Federálnej služby pre výkon trestu odňatia slobody si v roku 2022 v Rusku odpykávalo doživotný trest 1 942 odsúdených. Sú držaní v šiestich kolóniách s prísnym stupňom stráženia; takíto odsúdení získavajú nárok na podmienečné prepustenie po odpykaní 25 rokov trestu.

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Verejná diskusia či by Rusko malo opätovne zaviesť trest smrti, alebo nie, zostáva v spoločnosti veľkou kontroverziou. V rôznych obdobiach sa za obnovenie tohto výnimočného trestu za viaceré trestné činy (najmä terorizmus) vyslovovali významní ruskí politici, vládni predstavitelia a kultúrne osobnosti vrátane spisovateľa Alexandra Solženicyna, hlavy Čečenska Ramzana Kadyrova, lídra strany Spravodlivé Rusko Sergeja Mironova a lídra Komunistickej strany Gennadija Zjuganova.

Po masakre v  Crocus City Hall 22. marca 2024 niektorí politici navrhovali obnovenie trestu smrti. Najmä predseda frakcie Jednotné Rusko v Štátnej dume Vladimir Vasiljev pre médiá uviedol, že otázka zavedenia trestu smrti za terorizmus v Rusku bude dôkladne preskúmaná, aby sa nakoniec prijalo rozhodnutie, ktoré bude spĺňať očakávania spoločnosti.

Leonid Sluckij, šéf výboru Štátnej dumy pre medzinárodné záležitosti a líder LDPR, po útoku na Crocus City Hall na svojom kanáli Telegram napísal, že v takýchto prípadoch by sa mohla a mala urobiť výnimka z moratória na jeho uplatňovanie. 

Možno Vás bude zaujímať

Post A Comment For The Creator: Lenka Zlatev

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *