IVAN DAVID, český europoslanec: “Už len samotný názov Európska únia je podvod. Je to organizácia, ktorá sa správa, ako keby bola štátnym útvarom.”
- Po bezpečnostnom pakte je ohlásená nová dohoda: Čo to môže znamenať pre EÚ? - 26 júla, 2024 18:21
- Izrael varoval Francúzsko pred možnými teroristickými útokmi na izraelských športovcov na olympiáde. Podozrieva Irán - 25 júla, 2024 19:14
- Dôležité stretnutie v Kremli: Prichádzajú zmeny na Blízkom východe? - 25 júla, 2024 19:05
Ivan David je český poslanec Európskeho parlamentu (Sloboda a priama demokracia – SPD) od roku 2019. Je členom frakcie Identita a demokracia a členom Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (AGRI), náhradným členom Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI). Je členom delegácie EÚ – Čínska ľudová republika a delegácie EÚ – Kazachstán, Kirgizsko, Uzbekistán, Tadžikistan, Turkménsko a Mongolsko a náhradným členom delegácie EÚ – Rusko. V rokoch 1998 až 1999 bol ministrom zdravotníctva Českej republiky.
V poslednom období sa veľmi často rozpráva o zhoršení slovensko-českých vzťahoch po rozhodnutí českej vlády ukončiť medzivládnu spoluprácu so Slovenskou republikou. Aké sú podľa Vás tieto vzťahy a ako hodnotíte vyjadrenia, ktoré odzneli v posledných týždňoch zo strany politických predstaviteľov?
Ja si myslím, že tá akcia pána premiéra Petra Fialu viedla paradoxne k tomu, že si mnohí pripomenuli tradične dobré vzťahy so Slovenskom a so Slovákmi. Napokon je veľa zmiešaných rodín na Slovensku i v Čechách. Mnohí ľudia veľmi radi cestovali na Slovensko, ja som tam chodil taktiež veľmi často, takže tie vzťahy sú veľmi intenzívne. Som presvedčený, že táto nezmyselná hlúpa akcia nášho premiéra nijako nenarušila tieto vzťahy. Naopak si myslím, že to pozvanie pána Michala Šimečku <predsedu hnutia Progresívne Slovensko, pozn.red.> ešte viac zhoršilo situáciu pre pána premiéra a nazeranie na jeho akciu. Sú samozrejme aj priaznivci tohto jeho konania, ale myslím si, že tých je minimum, tie vzťahy medzi nami sú tak dobré ako dvoch rozumných ľudí po rozvode.
Aké sú reakcie u Vás v Česku, ako to vníma verejnosť ?
Nemám žiadne štatistické údaje k dispozícii, i keď možno existujú, ale som presvedčený o tom, že verejnosť je prinajmenšom rozpačitá, pokiaľ sa jedná o priaznivcov súčasnej vlády a pokiaľ sa jedná o ľudí, ktorí so súčasnou vládou nesympatizujú, a takých je veľká väčšina v súčasnej dobe, tak tí sa dívajú s neporozumením na túto akciu pána premiéra.
Vaše slová sa dobre počúvajú, že naše slovensko-české vzťahy ostali zachované a nič sa na nich nezmenilo. Onedlho tu máme eurovoľby, v podstate zostáva ešte zopár týždňov súčasným europoslancom, vrátane Vás. Ako hodnotíte Vaše pôsobenie ako europoslanca?
Ja musím povedať, že k môjmu prekvapeniu bol môj odhad ako človeka, ktorý mal veľmi málo skúseností v európskej politike, celkom správny asi v tom zmysle, že asi tu v Európskom parlamente veľa toho nezmeníme. Bohužiaľ, sme tu vo frakcii <Identita a demokracia, pozn.red.>, ktorá je predmetom ostrakizácie, doslova pán predseda Európskeho parlamentu povedal, že je potrebné vytvoriť “cordon sanitaire” proti fašistom, alebo niečo v tom zmysle. A ostatné frakcie to s veľkou ochotou prijali s tým, že nesmieme mať žiadneho funkcionára v žiadnom výbore, v žiadnej delegácii, proste nikde. A oni si teda rozobrali tie funkcie, ktoré by boli naše, pokiaľ by to rozdeľovanie bolo korektné. Je to akcia, ktorá je neadekvátna. My sme boli štvrtou, piatou… najväčšou frakciou, mali sme teda takzvanú blokačnú minoritu, to znamená, že sme mohli zablokovať niektoré návrhy, niektoré rokovania. O tú sme prišli, pretože niektorí poslanci odišli do iných frakcií, iných politických strán. Moja skúsenosť je taká, že pokiaľ sa dohodnú tie tri najväčšie frakcie, tak tí ostatní už nemajú žiadnu možnosť s tým niečo robiť, pretože tie tri najväčšie frakcie majú nadpolovičnú väčšinu. Takže ja som si od začiatku dal za cieľ, že budem občanov Českej republiky informovať o tom, čo se deje v EÚ. Mám z toho veľmi peknú, spätnú väzbu, že mi ľudia ďakujú, že sa konečne niečo dozvedeli, pretože úprimne povedané, to, čo sa dozvedáme, je “lakované na ružovo”. Ale v skutočnosti tie veci, ktoré sú tu prijímané, tak väčšinou nám škodia, sú pre Českú republiku aj pre Slovenskú republiku veľmi nepriaznivé.
Musím na prvom mieste uviesť Green Deal, teda akúsi snahu o udajné ozelenenie. Je to nezmysel od samého začiatku, pretože pokiaľ Európska únia produkuje 8 % skleníkových plynov a ľudia nie sú výhradnými producentami skleníkových plynov, väčšia časť alebo podstatne väčšia časť pochádza z prírodných procesov, tak ak to znížime na polovicu alebo na nulu, tak to v celkovej bilancii kysličníka uhličitého nezohráva vôbec žiadnu úlohu. Celkovo na Zemeguli, na našej planéte pribúda kysličník úhličitý, pretože rozvojové krajiny asi nechcú, aby sa zasahovalo do ich rozvojových projektov, takže vznikajú nové bane v Číně, v Indii, na mnohých iných miestach na tuhé palivá, samozrejme sa naďalej využíva ropa. Takže v skutočnosti celá táto záležitosť len škodí, pretože zdražuje. Prakticky všetko sa zdražuje a tým sa znižuje konkurenčná schopnosť krajín Európskej únie. A čo je najhoršie, že to dopadá aj na tie krajiny relatívne chudobné vo východnej časti Európskej únie. To je jedna vec.
Druhá podstatná vec je podpora imigrácie, podpora masovej imigrácie. Ja nemám nič proti tomu, ak imigrujú jednotlivci, ktorí majú uplatnenie v tých krajinách, do ktorých imigrujú a ich prítomnosť je tam žiaduca. Ale proste to masové prisťahovalectvo ľudí, ktorí potom žijú v izolovaných lokalitách a nemajú žiadny záujem sa prispôsobiť normálnemu správaniu tej väčšinovej spoločnosti, to je proste veľký problém a to povedie k veľkému konfliktu. V západných krajinách existujú nielen tzv. vylúčené lokality, ale existujú tam aj “NO GO” zóny, kam si netrúfa ísť ani miestna polícia, takže tá krajina vlastne stráca kontrolu nad svojim územím a to je zlé. A to úplne najhoršie je veľká militarizácia, najmä v poslednom roku, ktorá nás môže jednoducho zatiahnuť do vojny. To sa nás týka možno na prvý pohľad menej než vás, pretože priamo susedíte s Ukrajinou. Ale ja sa obávam, že niektoré horúce hlavy sú schopné rozšířiť vojnový konflikt do Strednej Európy.
Už keď sme pri téma Ukrajina, Česko dosť výrazne napomáha kyjevskému režimu. Aký je Váš názor?
Ja by som nepovedal, že Česko, pretože štáty nič nerobia, to robia ich predstavitelia. Rovnako tak nehovorím o Ukrajine, pretože veľmi prísne rozlišujem na jednej strane Ukrajincov, obyvateľov Ukrajiny, ktorým ten vojnový konflikt rozhodne škodí, a na druhej strane je to súčasný kyjevský režim, ktorý je prechodný, ktorý v podstate bol dosadený práve preto, aby konflikt vyvolal, čoho cieľom bolo evidentne oslabenie Ruskej federácie. Teda ja to vidím tak, nie je to žiadny nezmyselný Putinov naratív, je to proste overiteľná skutočnosť, takže neviem, čo by som k tomu z tohto hľadiska dodal,.. myslím si, že rozumné hľadisko je proste snažiť sa zachovať životy tých, ktorí bojujú na východnom fronte a dosiahnuť nejaké mierové dohody, i keď samozrejme ten plán, ktorý údajne podľa českého ministra zahraničných vecí Jána Lipavského je jediný prijateľný, to je Zelenského plán, že Ruská armáda odíde a zaplatí všetky škody, vráti všetky územia…. je podľa mňa nerealistický. Ak kladieme nerealistické ciele, tak ich samozrejme nedosiahneme a vedie to len k predlžovaniu konfliktu.
Vy ste to pred chvíľou tak reálne zhodnotili, že malý počet slovenských a českých europoslancov v tom Európskom parlamente veľa nezmôžu. Ale na druhej strane je veľmi dôležité, aby bolo počuť tu, priamo v Bruseli, aj ten opačný názor, nielen ten názor, ktorý možno je v tom hlavnom mediálnom (mainstreamovom) prúde prezentovaný. Takže som rada, že sme tento názor mohli aj my našim divákom takto sprostredkovať. Moja ďalšia otázka je…Hneď na začiatku mandátu ste podporili Uznesenie o význame európskeho historického povedomia pre budúcnosť Európy, ktoré okrem iného legalizovalo aj zbúranie sovietskych pamätníkov. Podporili by ste tento návrh aj teraz v tejto situácii?
Je potrebné si uvedomiť, ako ten návrh vyzeral ako celok, pretože obsahoval a to je veľmi dôležité, odpor proti fašizmu a nacizmu v čase, keď my sme boli označovaní za nacistov. Takže ak by sme odmietli odpor proti nacizmu, tak by to niekto otočil tak, že my vlastne obhajujeme nacizmus. Bol tam odpor proti komunizmu ako ďalšia záležitosť. To vynechám z tohto komentára. Proste v tejto rezolúcii bolo jedno cez druhé, asi 50 vecí a boli tam samozrejme aj veci, ktoré hodnotili históriu. A ja som to vnímal ako blbosť, pretože história sa zmeniť nedá. To sú proste udalosti, ktoré boli, ktoré boli rôzne a ktoré sa nedajú rozhodnúť nejakým hlasovaním, ako niečo bolo či nebolo. Tam sa vyčítala Sovietskemu zväzu zodpovednosť za rozpútanie druhej svetovej vojny. Keď to vyberieme ako absurdum, tak Sovietský zväz bol zodpovedný, pretože na území Sovietského zväzu sú veľmi dôležité zdroje, o ktoré malo fašistické Nemecko záujem. Preto samozrejme, ak by Sovietsky zväz bol,..ako sa teraz hovorí v Európskej únii “demokratický”, tak by im to prenechal a vzdal by sa a tým pádom by sa nepodieľal na tej vojne, ale pretože sa bránili, tak vlastne podiel na vojne mal. Sú to proste nezmysly, prevracať to zľava na pravo, ja neviem, či tam boli priamo zmienené nejaké búrania pomníkov, myslím si, že nie.
Ja dnes s týmito skúsenoťami by som sa zdržal hlasovania, pretože úprimne povedané, nedá sa súhlasiť ani s tým, čo je tam, ani s tým nesúhlasiť, pretože sú tam veci, ktoré si vzájomne odporujú alebo nie sú zlučiteľné, tak aby sa dali hodnotiť ako celok. A k tomu je potrebné povedať, že tá bruselská demokracia je svojrázna, pretože tí, čo sa zdržujú hlasovania, tak ich hlasy sa nepočítajú. Takže je docela bežné, že sa schváli návrh aj keď pre neho hlasovala menšina poslancov. Čo v Českej republike to tak nie je a pripadá mi to bizarné a myslím na Slovensku to taktiež tak nie je. No a napríklad dnes… v poľnohospodárskom výbore bola schválená zvýšená kvóta na dovoz sušeného mlieka z Nového Zélandu. ZA bolo desať poslancov. Proti bolo osem. Jedenásť sa zdržalo. Návrh bol prijatý. Návrh bol prijatý, i keď pre neho hlasovala slabá tretina prítomných poslancov. To sú proste také absurdity. Takže keď sa zdržíte, tak máte zodpovednosť za to, čo je nakoniec schválené. Tým, že ste sa vlastne zdržal hlasovania. Je to bizarný systém, ale vtedy asi by bolo lepšie, ak by som sa zdržal hlasovania. Ale ja som to bral ako útok, ako potenciálne možný útok na našu politickú frakciu. Že pokiaľ by sme boli proti, že by sa to bralo, že my sme proti práve preto, že to kritizuje ten nacizmus, z ktorého sme absolútne obviňovaní, hoci, ak sú teda nejaké demokratické sily, tak je to predovšetkým naša frakcia.
No, môžeme rozviesť tú otázku, že sa to môže javiť ako paradoxné, ale my sme tí, ktorí sú proti zasahovaniu do cudzích záležitostí. Sme presvedčení o tom, že si to má vždy rozhodnúť ľud v tej krajine, že do toho nemá strkať prsty Európska únia a jej orgány. To je jedna vec a druhá vec… sme za to, aby sa veci diskutovali a nie, aby sa násilím prijímali nejaké rezolúcie, ktoré potom majú platiť na veky. My sme ochotní uznať, že sme prehrali a to je podstatné na demokracii. Dnes sme svedkami toho, že tá strana, ktorá prehrá, tak robí obrovské demonštrácie, pretože nie je ochotná sa zmieriť s tou porážkou. Tú demonštráciu organizujú nejaké neziskové organizácie platené zo zahraničia a tak ďalej. Čiže je to typické miešanie sa, je to protidemokracia, pretože to popiera vlastne silu rozhodovania vlastných občanov. Ďalšou a poslednou vecou v súvislosti s nimi je záležitosť médií, ktoré slúžia jednej strane, sú neobjektívne, prinášajú fakticky dezinformácie, pretože oznamujú iba polovicu skutočností. Definícia podvodu je tá, že Vás niekto úmyselne uvedie do omylu s úmyslom… ako si využiť Vašu nevedomosť. A presne to robia mainstreamové médiá, ktoré sa snažia ľuďom vnútiť nejakú myšlienku, aby sa rozhodovali veľmi často proti svojmu záujmu.
Pred chvíľou ste spomenuli tú neinformovanosť českej aj slovenskej verejnosti a proto sme radi, že poskytujeme tento priestor pre názory Vás europoslancov, aby sa niektoré veci možno ujasnili, aby sa poskytovali aj iné názory, aké poskytuje ten mainstream. Aké sú Vaše vzťahy s ostatnými europoslancami, možno mimo tých českých. S tými zahraničnými, aké máte kontakty, s ktorými kooperujete na nejakých spoločných uzneseniach a návrhoch?
Zase treba rozlišovať a samozrejme… snažím sa teda spolupracovať predovšetkým s poslancami z našej frakcie. Je to prirodzené. My sme si názorovo vzájomne pomerne blízko, pokiaľ ide o väčšinu otázok. Rozchádzame sa v otázkach, ktoré sa týkajú Ukrajiny, napríklad s poslancami z Pobaltských krajín. Tak zatiaľ čo väčšina západných poslancov, napríklad Nemci, Belgičania a Rakúšania majú podobné stanovisko k vojne na Ukrajine, ako ja napríklad, tak niektorí majú opačné stanovisko. Ale zhodujeme sa celkom jednoznačne, ak sa jedná o otázky Green Dealu, kde určitá nezhoda je s talianskymi poslancami. Ja to pričítam jednoducho tomu, že oni sú členmi vládnej koalície v súčasnej talianskej vláde, čiže jednoducho snažia sa nebyť príliš konfrontační, takže oni sa zdržujú hlasovania v niektorých otázkach, kde ostatní poslanci z našej frakcie hlasujú proti, napríklad.
Viete si predstaviť Ukrajinu ako plnohodnotného člena Európskej únie?
No tak to je otázka, akú má kto predstavivosť. Za podmienok, ktoré v dohľadnom čase nenastanú, si to neviem predstaviť. Inými slovami, za podmienok, ktoré panujú, si to predstaviť neviem. Je to priam absurdné. V cele rade krajín, s ktorými sa vedú rozhovory o prípadnom vstupe do Európskej únie, Európska únia má obrovský pozitívny ohlas v Arménsku, v Gruzínsku, v Kazachstane, v Moldavsku, tam všade uvidíte modré vlajky so žltými hviezdičkami, pretože tí ľudia vo svojej naivite sa domnievajú, že ak sú pozvaní do EÚ, sú teda pozvaní medzi bohatých a sami zbohatnú, zvýši sa im životná úroveň a vidia zatiaľ samé pozitíva. Je to úplne naivné, pretože opak je pravdou. Nie je iným záujmom EÚ, než to, aby z tých krajín, ktoré novo vstúpia do EÚ a ktoré sú chudobné, budú lacno dovážať suroviny, poľnohospodárske produkty a že budú cez “brain drain” vysávať ľudí, ktorí majú vysokú kvalifikáciu. Jednoducho tie krajiny sa dostanú do úpadku.
A ako príklad by som uviedol, že pri hodnotení pripravenosti Ukrajiny na vstup do Európskej únie ešte pred vojnou tam sa nehodnotila skutočnosť, že na Ukraine sú zakazované médiá a rušené nezávislé televízie, že tam bolo zrušených jedenásť politických strán, je tam zákaz používania ruského jazyka a tak ďalej. To sú veci, ktoré by v inej európskej krajine boli úplne neprijateľné. Ale v prípade Ukrajiny to nie je predmetom kritiky. Predmetom kritiky bolo, že Ukrajina zatiaľ nie je ochotná predávať poľnohospodársku pôdu každému, kto je ochotný kúpiť. To znamená, že nie je ochotná sa zbaviť svojho majetku, alebo toho, čo z Ukrajiny robí potenciálne bohatú krajinu. A že nie je dostatočne ochotná dať privatizovať priemyselné podniky. To boli hlavné výhrady voči Ukrajine. Takže je potrebné si povedať, čo takú kandidátsku krajinu čaká, čo musí urobiť, kým vôbec vstúpi do EÚ. To znamená zmieriť sa s tým, že ten národ, mám na mysli politický národ, občania tej krajiny, prídu o všetko, čo v tej krajine má hodnotu, a potom sa stanú lacnou pracovnou silou a spotrebiteľmi nadbytočnej výroby zo Západu, čiže akým si odbytiskom toho, čo na Západe nemá uplatnenie. To sú tie osudy, ktoré čakajú prístupové krajiny, ktoré sa pripravujú do Európskej Únie.
Navyše Ukrajina je poľnohospodárskou veľmocou, to znamená, že má mimoriadne podmienky pre poľnohospodárstvo, takže jej produkty by zničili poľnohospodárstvo v EÚ, a to veľmi rýchlo, jednoducho tým, že by znížili ceny, čo by už nebolo možné dohnať dotáciami, nemožno to korigovať tým, že by sa zvýšili výkupné ceny, alebo že by sa presadili nejaké obmedzenia na dovozy. Proste dopadlo by to pre ostatné krajiny EÚ veľmi zle. Je to podobný problém, ako s podobne ľudnatou krajinou – Turecko, ktorá by bola druhou najväčšou krajinou Európskej únie v prípade prijatia. Bohužiaľ tá Ukrajina sa vyvinula do tej podoby ako je dnes. To znamená, že to je štát, kde vládne korupcia, to nikto ani nepopiera. A jednoducho krajina, ktorá je vykradnutá domácimi oligarchami a kde tretinu pôdy napríklad vlastnia zahraničné nadnárodné korporácie. Takže taký by bol asi osud Ukrajiny, alebo je. Čiže Ukrajina má zdroje a leží tam, kde leží geograficky, to znamená, že má príležitosť na konfrontáciu s Ruskom. Toto jednoducho bolo aj použité, ten Majdan sa Američanom podaril, prevrat sa podaril, dosadenie tej vlády, ktorá tam dnes je, ten režim sa jednoducho podaril a Ukrajinci trpia a budú jednoducho trpieť z týchto dôvodov, to znamená, že to je krajina potenciálne bohatá, susediaca s Ruskom, ktorá má príležitosť Rusku poškodiť za podmienok vlastného sebazničenia. Takže ide tu o to urobiť čo najväčšie škody Rusku a na Ukrajine vôbec nezáleží. To je bohužiaľ podstata tohto konfliktu.
Ako hodnotíte politiku EÚ v súvislosti s Blízkym východom?
Máte možno na mysli predovšetkým ten konflikt medzi Izraelom v pásme Gazy, alebo medzi Izraelom a Palestínčanmi. No, ja som v jednom televíznom vystúpení konštatoval, že ten útok Hamasu na izraelskom území je úplne neobhájiteľný a príšerný, ale nech sa na mňa nikto nehnevá, ja nechcem porovnávať medzi dvoma genocídami, ktorá genocída je správna a ktorá je nesprávna. Genocída je vždy neprijateľná. A tá genocída voči Palestínčanom je x-násobná a viac násobná, než sú dôsledky tých útokov voči Izraelu. Žiadny štát, najmä taký, ktorý je obklopený potenciálnymi nepriateľmi, si nemôže dovoliť byť v trvalom konflikte so svojimi susedmi, pretože sa to môže ľahko obrátiť proti nemu. Izrael samozrejme má významnú podporu najmä zo Spojených štátov, ale tá tiež má svoje medze, pretože vzťahy s moslimskými krajinami sú pre Spojené štáty taktiež dôležité. Neviem, či tento ťah premiéra Netanyahua bol skutočne premyslený do všetkých dôsledkov. Obávam sa, že to jednoducho nielen pre Palestínčanov, ale aj pre Izrael bude mať veľmi nepriaznivé dôsledky.
Vidíte potrebu nejakých zmien, reforiem v rámci činností Európskej únie? Narážam na to, že už, ako by sa EÚ odchyľovala od toho hospodárskeho smerovania, pre ktoré bola vytvorená a akoby smerovala k tomu vojenskému charakteru.
Ja som sa tiež na začiatku svojho pôsobenia domnieval, že malo by sa jednať predovšetkým o organizáciu na základe zmluvy, ktorá má myslieť najmä na hospodársku spoluprácu. Mám ale pochybnosti o tom, či od začiatku nebolo tým cieľom vytvoriť akýsi superštát, ktorý bude ovládať minimálne celú západnú Európu, s tým, že menšie krajiny, ich predstavitelia a ich občania budú mať nepatrný vplyv na to, čo sa v tej Európskej únii deje. Proste to vytváranie superštátu v súčasnej dobe sa veľmi urýchľuje, veľmi sa na ne tlačí a veľmi sa pritom ponáhľa. Ja si myslím, že je to preto, že súčasne rastie proti tomu odpor. Vieme, že v júni máme voľby do Európskeho parlamentu, takže tie môžu veľmi veľa zmeniť. Pokiaľ ide o reformy, tak som veľmi skeptický za predpokladu, že by zloženie parlamentu bolo také ako doteraz, tak akékoľvek skutočné reformy sú úplne nerealistické. Ale v prípade, že príde viac poslancov s kritickým náhľadom, s tým, že budú mať na mysli budúcnosť Európy, tak sa tá situácia môže zmeniť. Ale zatiaľ tomu nič nenasvedčuje. Ja sa skôr obávam, že EÚ je nezmeniteľná. Je potrebné si predovšetkým uvedomiť, kto v EÚ vládne. Od počiatku to bol projekt nadnárodných korporácií, čo si budeme klamať. V ešte väčšej miere je to záležitosť nadnárodných korporácií dnes. Tie korporácie ovládajú Európsku komisiu, ktorá má monopol. Európska komisia sú úradníci, úradníci sú ohodnotení podľa toho ako plnia úlohy. Čiže oni sú úlohovaní tak, aby robili to, čo je pre hlavné nadnárodné korporácie dobré. A Európska únia je niečo, čo sa tak veľmi nepáči, pretože ľudia sú tu nároční, menej pracovití, menej poddajní, pretože sú zvyknutí na to, si svoje veci spravovať sami. A preto je oveľa lepšie dovážať z krajín, kde nie sú žiadne sociálne štandardy, kde je nízka cena pracovnej sily, kde je možné teda ničiť životné prostredie bez akýchkoľvek obmedzení a podobne. Čiže EÚ sa príliš nehodí.
Myslím, že krajiny EÚ boli prehodené výhybkou na slepú koľaj, s tým, že dôjde k úpadku, a k tomu už dochádza, stúpa počet ľudí, ktorí majú problémy zaplatiť svoje účty, keď to poviem jednoducho. Pribúda bezdomovcov, pribúda vylúčených lokalít, a je tu taká asociálna patológia. Obávam sa, že Európska únia je projektom, ktorý brzdí rozvoj. Myslím, že jednotlivé národy, ktoré by boli ochotné sa v tých podmienkach vo svete orientovať podľa vlastnej vôle, že by na tom boli lepšie ako národy ktoré, nechajú za seba rozhodovať bývalé koloniálne veľmoci a korporácie, ktoré ich ovládajú. Nehľadiac na to, že veľmi podstatný je vplyv Spojených štátov, ktoré v súčasnej dobe vlastne bojujú o svetovú dominanciu, ktorú strácajú. Takže to sú faktory, ktoré sú podstatné na tom vývoji a ktoré je ťažko meniť. Predtým sa argumentovalo tým, že výhodou Európskej únie je, že sa v Európe nevedú vojny. Že to Európska únia si zabezpečila, že nedochádza ku konfliktu medzi tými významnými Európskymi krajinami, najmä Francúzskom, Nemeckom. A ja som sa pýtal… čo teda bombardovanie Srbska. A bolo mi povedané, no to predsa nie je v Európe. Už ten názov Európska únia je podvod ako tu všetko. Pretože to nie je Únia, ktorá by zahŕňala celú Európu. To je Únia, ktorá má ambíciu. A je to organizácia založená zmluvou, ale správa sa, ako keby bola štátnym útvarom. To je jednoducho neprijateľné.
Budete kandidovať v najbližších Eurovoľbách a aké budú vaše priority?
Bol som nominovaný za našu politickú stranu alebo hnutie SPD, to je Sloboda a Priama Demokracia. A ešte nebola odovzdaná kandidátna listina ale bola schválená, takže by som chcel kandidovať na druhom mieste.
Keď sme sa pripravovali na natáčane, volala Vám pani novinárka z jedného českého média a dopytovala sa, ako to vyzerá s tou kandidátkou. Môžete niečo predstaviť ešte bližšie pre našich slovenských divákov?
Som nominovaný na druhom mieste. My sme získali dva mandáty v minulých voľbách. Som presvedčený, že máme predpoklady získať tri mandáty. Pravdepodobnosť, že by som bol zvolený je vysoká.
A čo sa týka tych priorit? Aké ste si priority stanovili? Možno čo ste nestihli teraz a chcete v tom ďalšom období?
Keď to poviem veľmi všeobecne, tak zase na prvom mieste je korigovať informácie o tom, čo sa tu deje. Ale samozrejme ľudia mi síce ďakujú, ale ja vždy musím dodať, že som členom Poľnohospodárskeho výboru a o množstve vecí sa dozviem až vtedy, keď sa o nich hlasuje. Nemôžem sledovať celé spektrum problémov, ktoré sa tu nejakým spôsobom ovplyvňujú, o ktorých sa jedná. Takže je to iba veľmi úzky zlomok toho, čo môžem sledovať. A druhá vec je samozrejme v maximálnej miere a ja dúfam, že v budúcom volebnom období bude možné jednoducho korigovať tie chybné, zlé, perverzné rozhodnutia, ku ktorým v tomto volebnom období došlo.
