Juraj Draxler : Čo je to Deep State?

Čo je to Deep State? Momentálne je v USA tento výraz mimoriadne v kurze.

V tohtotýždňovej debate Tuckera Carlsona so Stevom Bannonom sa polovicu času nehovorilo o ničom inom, ako o Deep State.

Výraz sa pôvodne používal v Turecku. Označoval štruktúry vnútri bezpečnostného aparátu a ministerstiev, ktoré fungovali naprieč vládou s jednotnou agendou. V prípade Turecka to bolo sekulárne smerovanie štátu a udržiavanie moci armády a tajných služieb.Pointou tohto označenia bolo, že ľudia, ktorí boli súčasťou Hlbokého štátu sabotovali akékoľvek aktivity volených činiteľov, ktoré by ohrozovali fungovanie bezpečnostného aparátu či samotných štruktúr Deep State.

Koniec nastal, do značnej miery, až za prezidenta Erdogana. Ten do značnej miery vyhral súboj s armádou, tradičnou strážkyňou sekulárneho Turecka a odkazy Kemala Atttürka. Štát značne poislamštil a pevne zobral do svojich rúk.

V USA sa výraz Deep State ujal, samozrejme, s ohľadom na tamojší kontext

Po 2. svetovej vojne nastal masívny rozvoj najprv toho, čo prezident Eisenhower nazval vojensko-priemyselným komplexom, a pred mocou ktorého odvážne vo svojom poslednom prezidentskom prejave varoval. Potom sa mimoriadne rozrástol aj bezpečnostný aparát, s ústrednou úlohou Ústrednej spravodajskej služby.

Popri tom, samozrejme, ako rástla federálne byrokracia, mnohé jej štruktúry získali špecifický pohľad na svet a operačné metódy, ktoré si piplali.V ostatných rokoch sa pre toto všetko začal používať spomínaný výraz Deep State (výraz je zároveň rezonanciou prezývky Deep Throat, ktorú používal novinár Bob Woodward pre jeho údajný tajný zdroj informácií o zákulisí aféry Watergate).

Používajú ho ako alter konšpirátori, tak trumpisti (tieto dve skupiny sa silno prekrývajú) aj, napríklad Jeffrey Sachs.

K skoršiemu konceptu pribudlo aj porozumenie, že Deep State má svoje chápadlá v „občianskom“ sektore, cez rôzne mimovládky, a že funguje v značnej symbióze s mediálnymi štruktúrami (Bannon hovorí o Washington Post ako o hlásnej trúbe Langley, teda CIA, čo do značnej miery asi sedí).

Výraz dnes nie je obmedzený len na americký kontext, napríklad v Británii sa v ostatných rokoch značne rozmohli neverejné štruktúry na pomedzí vlády, spravodajských služieb, novinárov a niektorých „verejných intelekutálov“, ktoré pomerne preukázateľne zasahujú do politického života krajiny.

Existuje Deep State?

V nejakej forme asi naozaj má zmysel o ňom hovoriť. Osobne som ale skeptický, do akej miery to je konštruktívne. Američania, samozrejme, konšpiračné teórie milujú, takže majú radi príbehy o tom, ako všetko ovláda všadeprítomná klika veľmi mocných ľudí.

Ako hovorím, o rôznych klikách, ktoré majú utajenú agendu a sú navzájom prepojené, určite má zmysel hovoriť. Ale výraz Deep State sa značne nadužíva tam, kde veľa vecí ide vysvetliť proste spoločnými záujmami istých štruktúr. Pričom ľudia vnútri týchto štruktúr aj navzájom súperia.

A najmä, veľa tu ide vysvetliť proste fungovaním amerického kapitalizmu (to sa ale kadekomu nehodí, kapitalizmus je dobrý, je americký a tak radšej vysvetľujme všetko nejakým Deep State) a poznaním, ako fungujú veľké byrokratické štruktúry.

Problém s Deep State ako všeobjímajúcim a všetko vysvetľujúcim konceptom majú dnes práve ľudia ako Steve Bannon. Pretože ten vykresľoval Trumpa, ktorého do značnej miery sám ako politickú figúru vypiplal, ako základného nepriateľa Deep State.

Lenže vojna proti Iránu ukazuje, že nič také ako trumpizmus vs Deep State neexistuje. Trump dnes v pohode robí to, čo by Bannon vykresľoval ako typickú agendu Deep State. A Bannon, rovnako ako Tucker Carlson, sa na to aj čertí, ale stále na Trumpa upriamuje svoje nádeje v iných častiach svojho programu, ktorý Trumpovi vymyslel.

Snaha Trumpa rozbiť niektoré kliky vnútri federálnej štátnej správy je mocensky pochopiteľná. Faktom ale je, že tým sotva zmiznú kliky ako také. V USA nejaký Deep State bude vždy.

Možno Vás bude zaujímať