Macron prebral od USA  úlohu lídra v podpore Ukrajiny. Putin o pár dní vystúpi v ruskom parlamente.

V pondelok 26. februára sa v Paríži v Elyzejskom paláci konala konferencia, na ktorej sa zúčastnili hostiteľ Emmanuel Macron , francúzsky prezident, nemecký kancelár  Olaf Scholz, poľský prezident  Andrzej Duda a predsedovia vlád dvadsiatich krajín EÚ vrátane slovenského premiéra Roberta Fica. Spojené štáty zastupoval námestník ministra zahraničných vecí USA pre európske a eurázijské záležitosti James O’Brien a minister zahraničných vecí Spojeného kráľovstva  David Cameron , zatiaľ čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa k stretnutiu pripojil prostredníctvom video spojenia.

Počas stretnutia, zorganizovaného v krátkom čase, sa hovorilo o možnosti vyslania pozemných síl západných krajín na Ukrajinu, ale prítomní nedospeli ku konsenzu v tejto téme.

Na tlačovej konferencii po stretnutí to povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron. Povedal však, že sú otvorené všetky možnosti, ako zabezpečiť, aby “Rusko nevyhralo vojnu proti Ukrajine”.

Nedošlo k žiadnemu konsenzu

„Dnes večer sa o všetkom diskutovalo slobodne a priamo. O oficiálnom rozmiestnení pozemných jednotiek neexistuje konsenzus, ale postupom času sa nedá nič vylúčiť.“ – uviedol francúzsky vodca.

Macron tvrdil, že západné krajiny sú “odhodlané urobiť všetko, čo je potrebné, aby zabezpečili, že Rusko nemôže získať v konflikte prevahu. Bolo rozhodnuté o vytvorení koalície, ktorá by Ukrajine dodala rakety na útoky ďaleko za ruskými líniami,” povedal Macron. Krátkodobo je potrebné pre Ukrajinu zmobilizovať ďalšiu muníciu z vlastných zásob.

O dodávke francúzskych stíhačiek Mirage sa ešte nerozhodlo, no stále sa zisťuje, ktoré francúzske vojenské vybavenie by mohlo Ukrajine pomôcť, uviedol francúzsky líder. “Dnešný všeobecný konsenzus je, že v stávke je bezpečnosť nás všetkých,” povedal Macron v Elyzejskom paláci.

Macronov poradca pred stretnutím uviedol, že konzultácie v Paríži boli menej o nových zárukách dodávok zbraní a viac o zvýšení efektivity už prisľúbenej vojenskej pomoci – vrátane výcviku ukrajinských vojakov a kybernetickej obrany.

Macron oznámil, ktoré krajiny budú dodávať granáty na Ukrajinu

Macron povedal, že Západ identifikuje tretie krajiny, ktoré by sa mohli podieľať na dodávkach munície Ukrajine.

„Prioritou je munícia. Sme pripravení využiť všetky naše zásoby z krajín, kde sú granáty a chceme identifikovať tretie krajiny, ktoré môžu byť zapojené z hľadiska rôznych kategórií granátov, a ísť do tretích krajín pre nové riešenia z hľadiska výroby a obstarávania rôznych komponentov, najmä pušný prach,” — povedal na tlačovej konferencii po stretnutí na podporu Ukrajiny v Paríži.

Český prezident Petr Pavel predtým  povedal, že Praha našla možnosti mimo Európskej únie na nákup 800-tisíc delostreleckých granátov, ktoré by krajina mohla dodať Ukrajine v priebehu niekoľkých týždňov s finančnou podporou Spojených štátov, Nemecka, Švédska alebo iných krajín.

Začiatkom februára európske médium Politico informovalo, že Česká republika zháňa muníciu od spoločností na výrobu zbraní, ako sú Južná Kórea, Turecko a Južná Afrika.

Putin sa prihovorí poslancom parlamentu

Rusko sa naopak domnieva, že dodávka zbraní Ukrajine zo strany Západu bráni riešeniu, priamo zapája krajiny NATO do konfliktu a „zahráva sa s ohňom“. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov  zdôraznil, že akýkoľvek náklad so zbraňami pre Ukrajinu sa stane pre Rusko legitímnym cieľom. USA a NATO sú podľa neho priamo zapojené do konfliktu nielen dodávkami zbraní, ale aj výcvikom personálu vo Veľkej Británii, Nemecku, Taliansku a ďalších krajinách. Kremeľ povedal, že pumpovanie Ukrajiny zbraňami zo Západu neprispieva k rokovaniam a bude mať negatívny vplyv.

“Reči o možnosti západných krajín poslať svoju armádu na Ukrajinu sú alarmujúcim signálom eskalácie konfliktu a takýto krok prudko zvýši riziko priameho konfliktu medzi NATO a Ruskom” – povedal Konstantin Gavrilov  pre ruské médiá RIA Novosti. Vedie ruskú delegáciu na rokovaniach vo Viedni o vojenskej bezpečnosti a kontrole zbrojenia. „Najnepredvídateľnejšie môžu byť dôsledky rastúceho rizika eskalácie konfliktu do priameho konfliktu medzi NATO a Ruskom,“ povedal Gavrilov. Povedal, že pochybuje o tom, že európski daňoví poplatníci, z ktorých vreciek sa financuje ozbrojený konflikt na Ukrajine, chcú preniesť konflikt do Európy, ako aj to, že Rusko nechce urobiť to isté.

Ruský prezident Vladimir Putin vystúpi vo štvrtok pred poslancami ruského parlamentu. Jednou z najdôležitejších bude nepochybne téma: konflikt na Ukrajine.

Slovenský premiér Robert Fico na stretnutí v Paríži odmietol vyslať slovenských vojakov na Ukrajinu

Premiér Robert Fico v pondelok na stretnutí európskych lídrov v Paríži potvrdil postoj vlády SR a koaličných partnerov, že nikdy nebudú súhlasiť s vyslaním slovenských vojakov  na Ukrajinu. Premiér o tom informoval na sociálnej sieti.

“Ako sme dnes ráno v Bratislave na viacerých zasadnutiach predpokladali, v Paríži bola čisto bojová atmosféra podporujúca vojnu. Nepadlo ani slovo o mieri, čo ma osobne veľmi mrzí,” citoval Fica tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.

Premiér pred odletom z Paríža uviedol, že stretnutie zorganizované francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom bolo diskrétne, preto sa nemôže vyjadriť k príspevkom jednotlivých účastníkov.

“Môžem potvrdiť, že sú krajiny, ktoré sú pripravené poslať svojich vlastných vojakov na Ukrajinu, sú krajiny, ktoré hovoria, že nikdy, medzi ne patrí aj Slovensko, a sú krajiny, ktoré hovoria, že tento návrh treba zvážiť,” povedal Fico.

Podľa vlastných slov vo svojom vystúpení na konferencii zopakoval základné pozície vlády SR. “Naša vláda je mierovo orientovaná, naša vláda odmieta pokračovanie vojny, nebudeme posielať zbrane na Ukrajinu, orientujeme sa len na civilné projekty, a čo je najpodstatnejšie, je zhoda vo vládnej koalícii, že nikdy nebudeme súhlasiť s tým, aby slovenskí vojak išiel na Ukrajinu do tejto vojny,” doplnil.

Možno Vás bude zaujímať

Post A Comment For The Creator: Lenka Zlatev

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *