Marián Kéry – poslanec NR SR za SMER – SSD označil vo svojom príspevku Mikuláša Dzurindu za vojnového štváča
- Vyjadrenie JUDr. Štefana Harabina k ponuke od Andreja Danka…”Aký by bol Štefan Harabín ako súčasť Súdnej rady?” - 7 mája, 2024 19:07
- Alžírsko vyzýva Bezpečnostnú radu OSN, aby sa stretla v súvislosti s masovými hrobmi v Gaze - 4 mája, 2024 08:21
- Ruský vyslanec odmieta obvinenia USA z účasti Ruska na kybernetických útokoch na Európu - 4 mája, 2024 08:08
🔴 Marián Kéry – poslanec NR SR za SMER – SSD označil vo svojom príspevku Mikuláša Dzurindu za vojnového štváča.
🖌Marián Kéry:
“Tak Mikuláš Dzurinda sa stal členom medzinárodnej skupiny, ktorá má pripraviť riešenia pre Ukrajinu, v prospech jej začleňovania do euroatlantického priestoru.
Ten istý Mikuláš Dzurinda, viedol v marci 1999 ako predseda slovenskej vlády jej utajené zasadnutie, v rámci ktorého bol odsúhlasený prelet bojových lietadiel NATO cez náš vzdušný priestor, aby sa vzápätí mohla začať „humanitárna operácia“ známa ako bombardovanie Juhoslávie. Hoc dvaja vtedajší členovia vlády, Ján Čarnogurský, minister spravodlivosti za KDH a Pavol Koncoš, vtedajší minister pôdohospodárstva za SDĽ, za dané uznesenie vlády nehlasovali, prešlo a Slovensko tak podporilo v histórii prvú vojenskú agresiu proti suverénnemu štátu bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN. Príkaz na začatie tejto vojenskej akcie, ktorá bola bezprecedentným porušením medzinárodného práva, vydal americkému generálovi Wesleymu Clarkovi vtedajší generálny tajomník NATO Javier Solana 23. marca 1999.
Dzurinda: Putin musí vidieť hrubú silu…Tak znie titulok rozhovoru, ktorý poskytol denníku Sme Mikuláš Dzurinda o svojom pôsobení v tejto medzinárodnej pracovnej skupine, ako píšu, pre „novú bezpečnostnú architektúru Európy“. Čakal by niekto od Dzurindu, poznajúc jeho názor na bombardovanie bývalej Juhoslávie, niečo iné ako bubnovanie na vojenské bubny? „Kým Putin neuvidí, že sme sformovali 150-200 tisícovú európsku armádu, ktorá bude pripravená Európu brániť, vážne nás brať nebude. Raz treba začať,“ povedal Dzurinda okrem iného.
Bývalý predseda slovenskej vlády Mikuláš Dzurinda sa mentálne, žiaľ, vôbec nezmenil. Vojnový štváč, toto spojenie ho asi najpresnejšie vystihuje. V rozhovore naznačil, že na júlovom aliančnom samite predloží „jeho“ skupina aktívnejší a agresívnejší prístup ku Kremľu. Príčetnému človeku sa na jazyk tlačí otázka – prečo nevolil Dzurinda aj v roku 1999 agresívnejšiu pozíciu voči agresorovi menom USA/NATO? Aký je tu rozdiel oproti Ruskej federácii, ktorá, a to hovorím tak ja, ako aj celá strana SMER-SSD od začiatku, vo februári 2022 preukázateľne útokom na Ukrajinu porušila medzinárodné právo? Rozdiel tam nie je žiadny. A vysvetlenie jednoduché. Vojnový bumerang, ktorý v roku 1999 vyhodili USA a NATO, sa im vrátil a Putin si cynicky povedal, že ak oni mohli, môže aj on.
Inak ten rozhovor Dzurindu pre Sme je k nemu neuveriteľne ústretový a jednostranný. Redaktor Daniel Huťka akoby netušil nič napríklad o spomínanom bombardovaní Srbska. Rovnako sa neunúva konfrontovať Dzurindu s jeho často povrchnými odpoveďami, nerozporuje jeho tvrdenia, a to ani vtedy, keď Dzurinda v odpovedi na jednu otázku povedal: „Ukrajinci už v roku 2008 podali prihlášku do NATO a čím im je ťažšie, tým viac na to tlačia. Otázka je, čo má prijať aliancia vo Washingtone.“ Redaktor toho o samite NATO v Bukurešti v roku 2008, na ktorom sa de facto začal tento problém s expanziou NATO k ruským hraniciam stávať pre Rusov neakceptovateľným, zrejme veľa nevie. Ale keby čítal napríklad nedávny rozhovor exprezidenta Českej republiky Václava Klausa pre Reflex, dozvedel by sa, že Václav Klaus povedal aj nasledovné: „To, čo sa stalo na Ukrajine, je nešťastie, hrôza a tragédia. No celé sa to začalo už v apríli 2008 na sumite NATO v Bukurešti, kde americký prezident George Bush a britský premiér Gordon Brown pretlačili to, že Ukrajinu je potrebné prijať do Severoatlantickej aliancie. Ja som tam vtedy sedel, rokovalo sa o tom do ranných hodín, panovala tam obrovská nejednota. Vedelo sa, že ide o vychýlenie doterajšieho systému a že to celé bude mať nedobré následky. Mnohí politici argumentovali proti tomuto návrhu, aj ja som bol proti. Tam by som hľadal problém. Všetko ostatné už bolo následkom tohto rozhodnutia. Rusko sa cítilo ohrozené a chová sa tak, ako keď je niekto zahnaný do kúta.“
Ďalej sa poslanec pýta; “Prečo redaktor a denník Sme nehľadajú hlbšie po príčinách konfliktu na Ukrajine? Prečo Dzurindu nekonfrontujú s jeho provojnovou minulosťou? Prečo im neprekážajú jeho silácke reči o konfrontácii s Ruskom a žiadne, žiadne slová o mieri, o urovnávaní konfliktu?” dodal na záver svojho príspevku Marián Kéry, poslanec NR SR.
