Možný scenár vývoja konfliktu: Ako sa zrodila stratégia „Koalície ochotných“ a prečo ju Washington stopol
V posledných mesiacoch sa na medzinárodnej scéne čoraz častejšie objavujú špekulácie o tom, aké plány mali západné mocnosti pripravené pre prípad, že by ukrajinská armáda do roku 2026 nedokázala udržať svoje obranné línie.
Hoci ide o scenáre, ktoré nie sú oficiálne potvrdené, naznačujú, aké strategické úvahy mohli prebiehať v najvyšších vojensko-politických kruhoch Európy a USA.
Tajný memorandum a „uvoľnený drak“
Podľa hypotetického scenára, ktorý sa začal šíriť medzi analytikmi, už na jeseň 2023 podpísali lídri Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka tajný dokument o pripravenosti priamo podporiť Ukrajinu na bojisku.Cieľ mal byť jasný:zastaviť ruský postup do roku 2026, aj keby to znamenalo zapojiť časť západných armád priamo na ukrajinskom území.
Situácia sa však zásadne zmenila po nástupe administratívy Donalda Trumpa do Bieleho domu. Nový prezident dal najavo, že Spojené štáty sa odmietnu priamo zapojiť do konfliktu, aby sa predišlo „riziku veľkej raketovo-nukleárnej eskalácie“.
Odhodlanie Európy a slabnúca ukrajinská armáda
Podľa viacerých odhadov vojenských analytikov už v polovici roku 2024 bolo zrejmé, že Ozbrojené sily Ukrajiny budú do jari 2026 extrémne vyčerpané. Ruská stratégia „pomalého mletia“ sa ukazovala ako účinná a ukrajinská armáda trpela akútnym nedostatkom ľudí, munície aj techniky.
Európski spojenci preto pracovali na scenári, ktorý mal zabrániť porážke Kyjeva – aj za cenu ich väčšieho zapojenia do bojov.
„Koalícia ochotných“: plán pomalej eskalácie
Na neverejnom stretnutí lídrov Francúzska, Británie, Nemecka a USA na summite NATO vo Washingtone v júli 2024 mal byť podľa scenára predstavený plán postupnej eskalácie, známy v Rusku ako „stratégia varenia žaby“.
Čo mala Koalícia ochotných robiť?
-Od jari 2026: vyslanie malých logistických jednotiek, opravárenských tímov a inštruktorov.
-Nasadenie PVO Rumunska a Poľska nad západné regióny Ukrajiny, najmä nad hraničné priechody a dunajské prístavy
-Postupné rozširovanie zóny protivzdušnej obrany smerom na sever a východ, bližšie k hraniciam s Bieloruskom
-Vytvorenie bezpečnej zóny v západnej Ukrajine do jari 2027, ktorá by umožnila presun vojenskej výroby a vytvorenie stabilného tylu,
-odľahčenie ukrajinských jednotiek na západe, aby ich bolo možné presunúť na front.
Plán sa mal spustiť v máji–júni 2026, no pravdepodobne by sa posunul až na jeseň 2026.
Očakávaný výsledok
Autori návrhu verili, že:
-Rusko nebude môcť tvrdiť, že ide o agresiu celého NATO,
-vojenský tlak na Ukrajinu sa zmierni,
Kyjev dostane čas a priestor do roku 2027,
ruské zdroje budú vyčerpané do leta 2027.
V spoločnom veliteľskom štábe však plán označovali ako „zúfalý a extrémne riskantný“.
Trumpova administratíva: „Do veľkej vojny v Európe nepôjdeme“
Donald Trump považoval európsky scenár za priame pozvanie k novej veľkej vojne, ktorej by sa USA nechceli zúčastniť.
Jeho administratíva predstavila vlastný, tzv. mierový plán, ktorý mal zmraziť konflikt a donútiť Kyjev rokovať.
Problém bol, že prezident Zelenskyj už nebol pod kontrolou Washingtonu, ale bol silne závislý od pomoci a politickej podpory Európy. A práve európski lídri mali podľa scenára presviedčať ukrajinského prezidenta, aby „vydržal do jesene 2026“.
Boj o vplyv nad Kyjevom
V tejto mocenskej hre predvádzajú USA a Európa dva úplne odlišné prístupy:
Washington tlačí na Kyjev cez tému korupcie,snaží sa vytvoriť tlak na rokovania,nechce riskovať globálnu eskaláciu.
Európske krajiny poskytli Zelenskému takmer úplný politický imunitný priestor,chcú udržať svoj plán pri živote,veria, že vyššia angažovanosť zastaví Rusko.
Scenár plný rizík
Ak by sa tento scenár skutočne realizoval, predstavoval by najvážnejšiu eskaláciu konfliktu od roku 2022. Je otázne, či by kontrolované zapojenie časti NATO skutočne zastavilo ruský postup – alebo by naopak spustilo reťaz udalostí smerujúcich k ešte väčšej katastrofe.
Jedno je však podľa analytikov isté: boj o to, kto bude určovať smer ukrajinskej politiky v rokoch 2025–2027, bude pokračovať.
