Nemecko chce regulovať algoritmy a pretláčať „dôveryhodné“ médiá

Nemecké štátne mediálne regulačné orgány (Landesmedienanstalten) pripravujú pravidlá, ktoré môžu zásadne zmeniť fungovanie sociálnych sietí.

Podľa zistení nemeckého portálu Apollo News plánujú prinútiť platformy, aby vo svojich algoritmoch uprednostňovali „spoľahlivé“ a „dôveryhodné“ spravodajské zdroje. Oficiálnym cieľom tejto iniciatívy je ochrana plurality médií a boj proti dezinformáciám. Kritici však varujú pred novým útokom na slobodu slova a nepriamou štátnou cenzúrou.

Algoritmy pod kontrolou zákona

Nový právny rámec by znamenal, že technologickí giganti budú musieť upraviť svoje systémy odporúčania obsahu.

Zasiahnuté platformy: (Twitter), Facebook, TikTok aj Instagram.

Povinné zmeny: Právny príkaz uprednostňovať vybrané žurnalistické zdroje.

Dosah: Zmeny vo feedoch, odporúčaniach a výsledkoch vyhľadávania.

Kto určí, čo je pravda?

Najväčšiu vlnu kontroverzie vyvoláva otázka, kto získa právomoc definovať „spoľahlivé“ médium.

Víťazi: Veľké etablované vydavateľstvá a mainstreamové korporátne médiá.

Porazení: Menšie, alternatívne alebo politicky nepohodlné nezávislé projekty.

Riziko: Strata dosahu, viditeľnosti a prepad návštevnosti pre kritické hlasy.

Celoeurópsky tlak na digitálny priestor

Tento nemecký návrh úzko nadväzuje na širšiu legislatívu Európskej únie, najmä na Akt o digitálnych službách (DSA). Regulačné úrady tvrdia, že algoritmy sociálnych sietí už dnes masívne formujú verejnú diskusiu, a preto musia podliehať demokratickému dohľadu.

Odporcovia regulácie však dvíhajú varovný prst. Algoritmické protežovanie vybraných médií podľa nich deformuje hospodársku súťaž na trhu a umelo zužuje spektrum názorov, ktoré sa k bežnému používateľovi internetu vôbec dostanú.

Slovensko nateraz neplánuje vlastnú národnú reguláciu algoritmov na štýl nemeckého návrhu a plne sa spolieha na jednotný európsky legislatívny rámec. Zatiaľ čo Nemecko cez svoje úrady (Landesmedienanstalten) aktívne pripravuje mechanizmy na priame zasahovanie do mechanizmov sociálnych sietí s cieľom uprednostniť vybrané médiá, slovenský prístup je striktne procedurálny a zameraný na dodržiavanie európskych pravidiel.

Porovnanie slovenskej reality a nemeckého zámeru odhaľuje kľúčové rozdiely:

Úloha regulačných orgánov

Nemecko: Miestne mediálne úrady chcú ísť nad rámec bežných povinností. Vyvíjajú legislatívny tlak na platformy, aby v algoritmoch umelo zvýrazňovali zdroje, ktoré štátne orgány označia za „dôveryhodné“.

Slovensko: Hlavným regulátorom je Rada pre mediálne služby (RpMS), ktorá funguje ako národný koordinátor digitálnych služieb pre európsky Akt o digitálnych službách (DSA). RpMS nemá právomoc (a ani sa o to nepokúša) určovať sociálnym sieťam, ktoré konkrétne slovenské spravodajské weby majú mať vo feedoch prednosť.

Prístup k algoritmom a dezinformáciám

Nemecko: Chce bojovať proti dezinformáciám aktívnym protežovaním mainstreamových médií vo vyhľadávaní a odporúčaniach, čo kritici označujú za ohrozenie plurality.

Slovensko: Boj proti dezinformáciám realizuje nepriamo cez európske nástroje. Na základe pravidiel DSA Slovensko a posilneného Kódexu postupov proti dezinformáciám musia veľké platformy umožniť používateľom vypnúť personalizované odporúčacie systémy (algoritmy založené na profilovaní) a transparentne vysvetliť, ako ich systémy fungujú. Slovenský regulátor teda kontroluje procesy a transparentnosť sietí, nie konkrétny obsahový rebríček.

Kontext domácej mediálnej scény

Nemecko: Diskusia sa točí okolo toho, či štátne orgány nepriamo nezvýhodnia etablované vydavateľské domy na úkor menších alternatívnych kritických médií.

Slovensko: Domáca politická a mediálna scéna rieši iné témy – najmä premenu verejnoprávneho média na Slovenskú televíziu a rozhlas (STVR), zmeny vo financovaní či boj o nezávislosť novinárov. Otázka „algoritmického zvýhodňovania“ vybraných domácich titulov štátom nie je na stole a chýba pre ňu legislatívna iniciatíva