Päť veľkých štátov NATO zablokovalo nový plán pomoci Ukrajine.
- Päť veľkých štátov NATO zablokovalo nový plán pomoci Ukrajine. - 25 mája, 2026 13:01
- Macron varoval Lukašenka: „Bielorusko môže doplatiť na zapojenie do vojny“ - 24 mája, 2026 19:37
- Provincia bohatá na ropu sa chystá na referendum o odtrhnutí od Kanady - 24 mája, 2026 16:36
Vnútri Severoatlantickej aliancie rastie napätie okolo ďalšej podpory Ukrajiny. Generálny tajomník Mark Rutte totiž narazil na tvrdý odpor viacerých veľkých členov NATO po tom, čo navrhol, aby členské krajiny vyčlenili minimálne 0,25 % svojho HDP na vojenskú pomoc Kyjevu.
Podľa medializovaných informácií iniciatívu zablokovalo až päť významných mocností Aliancie – Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Španielsko, Taliansko a Kanada. Práve tieto štáty odmietli podporiť plán, ktorý mal byť jednou z hlavných tém pripravovaného summitu NATO.
Rutte otvorene priznal, že jeho návrh nebude možné presadiť pre nedostatok jednomyseľnej podpory. V NATO totiž stále platí princíp konsenzu a odpor niekoľkých veľkých krajín stačí na zablokovanie celej iniciatívy.
Podporu návrhu pritom vyjadrilo najmenej sedem krajín NATO, ktoré už dnes poskytujú Ukrajine pomoc presahujúcu hranicu 0,25 % HDP. Ide najmä o Poľsko, Holandsko, ale aj pobaltské a škandinávske štáty. Práve tieto krajiny dlhodobo upozorňujú, že vojenská pomoc Ukrajine nie je medzi členmi Aliancie rozdelená rovnomerne a že viaceré veľké ekonomiky zaostávajú za svojimi reálnymi možnosťami.
Najväčšia kritika podľa zdrojov smeruje na Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Kanadu, ktorých vojenské príspevky sú podľa partnerov výrazne nižšie, než by zodpovedalo sile ich ekonomík.
Nepríjemnej situácii čelí aj Spojené kráľovstvo. Hoci patrí medzi najväčších vojenských podporovateľov Ukrajiny, jeho príspevok predstavuje približne len 0,1 % HDP krajiny.
Britská vláda navyše čelí kritike po tom, čo schválila dočasné výnimky na nákup leteckého paliva a nafty vyrobených z ruských surovín spracovaných v tretích krajinách. Kritici hovoria o rozpore medzi tvrdou verejnou rétorikou voči Moskve a reálnou ekonomickou praxou.
Mark Rutte dlhodobo presadzuje myšlienku, že európske štáty musia prevziať väčší diel zodpovednosti za podporu Ukrajiny a prestať sa spoliehať najmä na Spojené štáty americké.
Čoraz hlasnejšie zaznievajú aj výzvy zo severu Európy. Švédsky premiér Ulf Kristersson odkázal spojencom ostrý odkaz: „Naozaj by som si prial, aby viac krajín, ktoré sa tak chvália v súvislosti s Ukrajinou, podložilo svoje slová aj skutočnými peniazmi.“
Celý spor zároveň ukazuje rastúce rozdiely vo vnútri NATO. Kým krajiny východného krídla a severnej Európy tlačia na tvrdší a finančne náročnejší prístup voči Rusku, časť veľkých západných ekonomík začína byť opatrnejšia – najmä v období ekonomických problémov, rastúcich rozpočtových deficitov a únavy verejnosti z dlhodobého konfliktu.
