Poslanec Európskeho parlamentu Markus Buchheit: Želám si, aby EÚ prestala presadzovať svoje pochybné hodnoty vo svete
- Alžírsko vyzýva Bezpečnostnú radu OSN, aby sa stretla v súvislosti s masovými hrobmi v Gaze - 4 mája, 2024 08:21
- Ruský vyslanec odmieta obvinenia USA z účasti Ruska na kybernetických útokoch na Európu - 4 mája, 2024 08:08
- Koaliční poslanci chcú odvolávať Máriu Kolíkovú z postu predsedníčky výboru na kontrolu činnosti SIS - 2 mája, 2024 18:02
Napriek tomu, že všetky rozhodnutia, ktoré sa prijímajú v Európskom parlamente, majú priamy vplyv na každodenný život nás všetkých: všetky pravidlá, všetky plánované hospodárske zmeny, všetky sprísnené klimatické a náboženské iniciatívy, o činnosti samotného Parlamentu sa vie len málo. Jedným z dôvodov je nedostatočné mediálne pokrytie toho, čo sa v EÚ skutočne deje, a druhým je veľmi nízky záujem väčšiny občanov EÚ o politiky, ktoré sa presadzujú v Bruseli a Štrasburgu.
Pred voľbami do Európskeho parlamentu sa iportal24.cz rozprával s Markusom Buchheitom, poslancom Európskeho parlamentu za Nemecko (Alternative für Deutschland), o výsledkoch súčasného Európskeho parlamentu a očakávaniach od júnových volieb.
Markus Buchheit študoval politológiu a právo v Bayreuthe a Mníchove. Od roku 2019 je poslancom Európskeho parlamentu za Alternative für Deutschland. Vo svojej práci sa zameriava na medzinárodný obchod, priemyselnú politiku a ochranu spotrebiteľa na úrovni EÚ.
Ako by ste pred voľbami do Európskeho parlamentu v júni 2024 zhodnotili prácu súčasných poslancov Európskeho parlamentu? Ako by ste zhodnotili prácu skupiny Identita a demokracia?
Markus Buchheit: Mnohé dôležité rozhodnutia sa už neprijímajú v národných parlamentoch, ale v Bruseli. Poslanci Európskeho parlamentu zo skupiny ID presadzujú v Európskom parlamente mnohé dôležité iniciatívy. Predovšetkým sme ako opozičná sila vniesli viac transparentnosti do politík EÚ, ktoré sú pre občanov neprehľadné. Mám na mysli napríklad pochybné dohody o vakcínach, ktoré uzavrela predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová – nechcem ani hovoriť o tom, ako sa do tejto funkcie vôbec dostala. Venovali sme sa aj pozadiu a cieľom Zelenej dohody, účasti spoločnosti Blackrock, nedostatočnej ochrane hraníc a mnohým ďalším dôležitým otázkam.
Ako podľa vás rozhodnutia prijaté v Európskom parlamente ovplyvnili Nemecko ako celok, nemecké hospodárstvo a životnú úroveň nemeckých občanov? Ako hodnotíte účinnosť medzinárodnej politiky EÚ, najmä postoj EÚ ku konfliktom na Ukrajine, Blízkom východe a napätie medzi Čínou a Taiwanom?
Markus Buchheit: Nemecko je zďaleka najväčším čistým prispievateľom do EÚ. Zároveň je zrejmé, že vplyv alebo vôľa nemeckej vlády nie sú dostatočne veľké na to, aby zabránili deštruktívnym rozhodnutiam EÚ. Mám na mysli najmä plánovaný zákaz registrácie nových automobilov so spaľovacími motormi od roku 2035, ktorý bude v skutočnosti znamenať koniec Nemecka ako priemyselného centra, ako ho poznáme, a bude mať negatívny vplyv aj na naše partnerské krajiny v EÚ. Želám si, aby sa EÚ vzdala svojho predstierania, že hlása svoje už aj tak pochybné hodnoty po celom svete. Počnúc zákonom o dodávateľskom reťazci, ktorý nám škodí, prospieva Číne a dotknutým krajinám nepomáha. Ale menej morálky a viac pragmatizmu by bolo dôležité aj v prípade konfliktov vo svete. Namiesto toho, aby sme sa hneď pridali k vyčíňaniu USA, by som radšej videl seriózne mierové iniciatívy, ako napríklad v konflikte na Ukrajine, ktoré by zohľadňovali záujmy všetkých strán.
V čom vidí AfD potrebu reformy EÚ a reorganizácie európskej konfederácie? Čo je zlé na iniciatívach, ako je EUid, ktoré vytvárajú normatívny rámec na vytvorenie nadnárodných riadiacich štruktúr v EÚ?
Markus Buchheit: Najmä v prípade EUid vidíme nebezpečenstvo zneužitia údajov občanov EÚ. K takýmto návrhom sme skeptickí a vidíme nebezpečenstvo, že v budúcich krízach by sa prostredníctvom tohto nástroja mohli obmedziť občianske práva jednotlivcov alebo skupín. Nechceme, aby boli právomoci umiestnené niekde v Bruseli, ale v národných štátoch, a teda blízko občanov. V tejto súvislosti sa jednoznačne hlásime k zásade subsidiarity, ktorá v mnohých oblastiach existuje pre EÚ len na papieri, ale v praxi sa zväčša ignoruje. Okrem toho existuje mnoho neprehľadných postupov, od voľby predsedu Komisie a tzv. trialógu až po hmatateľné demokratické nedostatky, ako je degresívna proporcionalita. Žiaľ, EÚ ako celok je príkladom reorganizácie – len ľudia ako von der Leyenová si to stále nechcú priznať.
Myslíte si, že sa pomer síl v parlamente zmení po voľbách, keď sa prejaví kríza ľavicových ideológií? V ktorých krajinách EÚ môžeme očakávať nárast popularity konzervatívnych strán? Majú konzervatívci šancu prevziať iniciatívu od ľavicovo-liberálnych aliancií a stať sa “väčšinou” vo voľbách v roku 2024?
Markus Buchheit: Veľmi dúfam, že konzervatívne strany si aj v týchto voľbách získajú sympatie voličov. Vzhľadom na vážnu krízu v Nemecku dosiahneme nepochybne oveľa lepší výsledok ako v posledných parlamentných voľbách v EÚ, a to aj napriek súčasnej provládnej špinavej kampani namierenej proti nám. Podobné výsledky očakávam aj v iných krajinách. Po voľbách sa budeme musieť čo najlepšie zorganizovať.
