Európsky parlament v stredu zhodnotil aktuálny stav prístupového procesu Albánska, Bosny a Hercegoviny, Kosova, Severného Macedónska a Čiernej Hory. Správy poukazujú na rozdielnu dynamiku reforiem v jednotlivých krajinách, pričom niektoré napredujú rýchlejšie, iné stagnujú alebo čelia vnútropolitickým krízam.

Albánsko

Žiadosť o členstvo v EÚ podalo: 28. apríla 2009

Poslanci ocenili rýchly pokrok Albánska v posledných rokoch. Správa prijatá 483 hlasmi za upozorňuje, že krajina síce výrazne pokročila, no stále čelí výzvam – najmä politickej polarizácii, potrebe posilniť právny štát a konsolidovať protikorupčné reformy.

Albánsko deklaruje ambíciu uzavrieť prístupové rokovania do roku 2027, no poslanci zdôrazňujú, že rozhodujúca bude kvalita a dôslednosť reforiem.

Bosna a Hercegovina

Žiadosť o členstvo v EÚ podala: 15. februára 2016

Správa prijatá 478 hlasmi za potvrdzuje podporu eurointegrácie Bosny a Hercegoviny, avšak zároveň upozorňuje na potrebu zásadných reforiem.

Poslanci vyzývajú politických lídrov krajiny, aby:

• ukončili obštrukcionizmus,
• prestali využívať politicky motivované veto,
• obnovili záväzok k európskej integrácii,
• posilnili demokratické inštitúcie a právny štát.

Bez týchto krokov bude pokrok krajiny na ceste do EÚ naďalej obmedzený.

Kosovo

Žiadosť o členstvo v EÚ podalo: 1. aprila 2016

Parlament ocenil záväzok Kosova k európskej integrácii, no upozornil na vážne vnútropolitické problémy. Krajina viac ako rok nedokázala vytvoriť funkčný parlament a vládu, čo brzdí reformy.

Poslanci žiadajú urýchlenie reforiem v oblastiach:

• právneho štátu,
• základných slobôd,
• boja proti korupcii.

Kľúčovou podmienkou zostáva normalizácia vzťahov so Srbskom a plnenie dohôd z Bruselu a Ochridu.

Čierna Hora

Žiadosť o členstvo v EÚ podala: 15. decembra 2008

Čierna Hora je dlhodobo považovaná za lídra rozširovania. Správa prijatá 486 hlasmi za oceňuje stabilný pokrok krajiny v reformách.

Čierna Hora deklaruje ambíciu:

• uzavrieť rokovania do roku 2026,
• stať sa členom EÚ do roku 2028.

Poslanci však pripomínajú, že okrem technických kritérií je rozhodujúci aj politický záväzok k európskej orientácii a nezávislej štátnosti.

Severné Macedónsko

Žiadosť o členstvo v EÚ podalo: 22. marca 2004

Správa prijatá 411 hlasmi za upozorňuje na nedostatočný pokrok krajiny od roku 2025. Najväčšie problémy sú:

• stagnácia v oblasti právneho štátu,
• pomalá reforma súdnictva,
• nedostatočný boj proti korupcii.

Krajina potrebuje obnoviť politický konsenzus a prijať ústavné zmeny, ktoré umožnia otvorenie prvého bloku rokovaní.

Ukrajina a západný Balkán: kritické porovnanie

Ukrajina podala žiadosť o členstvo 28. februára 2022 a v rekordne krátkom čase získala štatút kandidátskej krajiny. Jej integrácia je výrazne ovplyvnená ruskou agresiou, čo zároveň urýchlilo politickú podporu zo strany EÚ.

V porovnaní so štátmi západného Balkánu je situácia Ukrajiny špecifická:

1. Rýchlosť procesu

Ukrajina napreduje rýchlejšie v politickej rovine, no technické reformy sú ešte len v počiatočnej fáze. Balkánske krajiny sú v procese dlhšie, ale často stagnujú pre vnútropolitické konflikty.

2. Politická vôľa EÚ

EÚ vníma Ukrajinu aj geopoliticky – jej integrácia má strategický význam. Pri západnom Balkáne je dôraz viac na technické kritériá a stabilitu regiónu.

3. Reformná realita

Ukrajina robí reformy v čase vojny, čoje limitujúce. Naopak, viaceré balkánske štáty majú mierové podmienky, no ich pokrok brzdí politická polarizácia, korupcia či etnické napätia.

4. Spravodlivé porovnanie?

Niektorí analytici upozorňujú, že Ukrajina by nemala „predbehnúť“ krajiny, ktoré sú v procese už viac ako dekádu. Iní tvrdia, že EÚ musí reagovať na realitu – a tou je, že Ukrajina je dnes kľúčovým partnerom pre bezpečnosť Európy.

Správy Európskeho parlamentu ukazujú, že západný Balkán zostáva pre EÚ strategickou prioritou, no pokrok je nerovnomerný. Kým Čierna Hora a Albánsko napredujú, Severné Macedónsko a Kosovo stagnujú a Bosna a Hercegovina zápasí s vnútornými blokádami.

Ukrajina sa medzitým snaží zaradiť medzi budúcich členov EÚ, no jej cesta bude závisieť od schopnosti pokračovať v reformách aj počas vojny. Porovnanie s balkánskymi krajinami ukazuje, že EÚ bude musieť nájsť rovnováhu medzi geopolitickými záujmami a spravodlivým hodnotením pripravenosti kandidátov.