Rozsudok v kauze „Pfizergate“: Európska komisia pochybila, keď zablokovala prístup k správam Ursuly von der Leyenovej
- Rozsudok v kauze „Pfizergate“: Európska komisia pochybila, keď zablokovala prístup k správam Ursuly von der Leyenovej - 14 mája, 2025 12:44
- Matica slovenská protestuje proti útoku na svoju samosprávu zo Slovenskej národnej strany - 12 mája, 2025 14:07
- DOKEDY EŠTE? Igor Matovič už roky produkuje nenávistné heslá - 11 mája, 2025 16:16
Rozhodnutie Všeobecného súdu Európskej únie (General Court of the European Union)môže mať zásadné dôsledky pre transparentnosť v EÚ a povesť predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej
BRUSEL (14.05.2025) – Európska komisia pochybila, keď odmietla zverejniť textové správy medzi predsedníčkou Komisie Ursulou von der Leyenovou a generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom v čase vrcholiacej pandémie COVID-19. K tomuto záveru dospel Všeobecný súd Európskej únie.
O zverejnenie správ, ktoré si vymenili pred uzavretím niekoľkomiliardovej dohody o nákupe vakcín medzi EÚ a spoločnosťou Pfizer, požiadal novinár The New York Times.
Žiadosťou podanou na základe nariadenia o prístupe k dokumentom požiadala Matina Stevi (novinárka pracujúca pre denník The New York Times), Európsku komisiu o poskytnutie prístupu ku všetkým textovým správam, ktoré si vymenili prezidentka Ursula von der Leyen a Albert Bourla, generálny riaditeľ spoločnosti Pfizer, v období od 1. januára 2021 do 11. mája 2022. Komisia túto žiadosť zamietla z dôvodu, že nemá k dispozícii dokumenty, na ktoré sa vzťahuje. Pani Stevi a denník The New York Times požiadali Všeobecný súd Európskej únie o zrušenie rozhodnutia Komisie.
Rozsudok predstavuje výrazný zásah do dôveryhodnosti von der Leyenovej a zároveň môže mať rozsiahle dôsledky pre prístup verejnosti k rozhodovacím procesom v inštitúciách EÚ.
„Je to jasné víťazstvo pre transparentnosť,“ uviedla holandská europoslankyňa Raquel García Hermida-van der Walle, ktorá spolupredkladá návrh novely zákona o prístupe k dokumentom v mene skupiny Renew Europe. „Ľudia jednoducho chcú – a majú právo – vedieť, ako sa prijímajú rozhodnutia. Aj keď ide o textovú správu.“
Všeobecný súd Európskej únie : Komisia neposkytla dôveryhodné vysvetlenie
Všeobecný súd Európskej únie (General Court of the European Union) je jedným z dvoch hlavných súdov, ktoré tvoria Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ). Druhým je samotný Súdny dvor (Court of Justice). Všeobecný súd má sídlo v Luxemburgu.
Všeobecný súd rieši najmä žaloby fyzických osôb, firiem a niekedy aj členských štátov proti inštitúciám EÚ. To znamená, že sa zaoberá prípadmi, keď niekto tvrdí, že nejaký orgán EÚ (napr. Európska komisia) porušil právo.
Konkrétne sa zaoberá napríklad:
- žalobami proti rozhodnutiam Európskej komisie alebo Rady EÚ (napr. v oblasti hospodárskej súťaže, štátnej pomoci),
- otázkami týkajúcimi sa prístupu k dokumentom a transparentnosti (ako v prípade „Pfizergate“),
- ochrannými známkami EÚ a duševným vlastníctvom,
- disciplinárnymi konaniami proti úradníkom EÚ.
Každý členský štát EÚ nominuje 2 sudcov, takže súd má celkovo 54 sudcov (stav k roku 2025). Na rozdiel od Súdneho dvora, vo Všeobecnom súde nie sú generálni advokáti.
Podľa súdu Komisia „neuviedla presvedčivý dôvod, prečo považovala textové správy v kontexte obstarávania vakcín za nepodstatné, a preto nepodliehajúce uchovaniu“. Hlavným sporom bolo, či sa textové správy považujú za dokumenty v zmysle pravidiel o transparentnosti. Zatiaľ čo mnohí odborníci a aktivisti tvrdia, že áno, Komisia namietala, že textové správy nepredstavujú oficiálnu dokumentáciu.
Komisia vo vyhlásení po rozsudku uviedla: „Transparentnosť je pre Komisiu a predsedníčku von der Leyen vždy mimoriadne dôležitá. Budeme naďalej dôsledne uplatňovať platný právny rámec.“ Dodala, že sa rozhodne o ďalších krokoch.
Sporné správy a ich zatajovanie
Existencia správ bola prvýkrát zverejnená v rozhovore pre The New York Times v apríli 2021. Von der Leyenová v ňom uviedla, že si s Bourlom vymieňali osobné správy počas vyjednávania o vakcínovej zmluve. Práve táto zmluva, finalizovaná v máji 2021, zaväzovala EÚ k nákupu až 1,8 miliardy dávok vakcíny Pfizer-BioNTech – najväčší kontrakt svojho druhu.
Komisia však na predbežnom pojednávaní v Luxemburgu tvrdila, že obsah týchto správ nie je dostatočne významný na to, aby bol považovaný za dokument. Preto ich nezaregistrovala a nezverejnila. Súd však toto stanovisko odmietol: „Komisia nemôže len tvrdiť, že požadované dokumenty nevlastní, ale musí poskytnúť vierohodné vysvetlenia, aby verejnosť a súd pochopili, prečo sa tieto dokumenty nenašli.“
Politické dôsledky pre von der Leyenovú
Rozhodnutie je nepríjemné najmä pre Ursulu von der Leyen, ktorá osobne schválila najväčší nákup vakcín v histórii EÚ a zároveň vedie inštitúciu, ktorá má dohliadať na dodržiavanie práva a princípov transparentnosti. Rozsudok tak poskytuje ďalšiu muníciu kritikom jej vedenia.
Ide o výrazné fiasko len niekoľko mesiacov po tom, čo verejne prisľúbila, že bude v druhom funkčnom období obhajovať štandardy transparentnosti, efektívnosti a čestnosti.
Celý prípad inicioval The New York Times spolu so svojím bývalým vedúcim bruselskej redakcie, keď v roku 2022 zažalovali rozhodnutie Komisie odmietnuť zverejnenie textových správ.
Rozsudok v prípade „Pfizergate“ je silným odkazom, že ani najvyšší predstavitelia EÚ nie sú mimo dosahu požiadaviek na transparentnosť. Otvára zároveň otázku, do akej miery sú súčasné pravidlá prístupu k dokumentom pripravené na digitálnu éru komunikácie.
Odkaz na rozsudok : https://curia.europa.eu/juris/documents.jsf?num=T-36/23
