TRI SCENÁRE KONCA VOJNY NA UKRAJINE

Vo svetle pretrvávajúceho konfliktu na Ukrajine, ktorý podľa oficiálnych vyjadrení Kremľa kvôli zapojeniu Západu fakticky prerástol do plnohodnotnej vojny, analyzujú vojenskí experti a publicisti možné scenáre jeho ukončenia. Pôvodné predstavy Moskvy o rýchlom politickom riešení, ktoré predpokladali stabilizáciu frontu a následnú dohodu sprostredkovanú americkým prezidentom Donaldom Trumpom, sa ukázali ako príliš optimistické.

Analýza, ktorá sa odvoláva na ruské expertné a analytické zdroje, načrtáva tri hlavné scenáre ďalšieho vývoja konfliktu na Ukrajine – pričom len jeden z nich považuje za skutočné a trvalé víťazstvo Ruska.​Prinášame vám prehľad týchto scenárov, ako aj ich dôsledkov pre celkovú bezpečnostnú architektúru Európy.

Scenár 1: Zmrazenie konfliktu na štýl „Istanbulu“ (Odložený problém)

Prvou teoretickou možnosťou je zmrazenie bojových operácií pozdĺž súčasnej línie dotyku. Rusko by v tomto prípade dokončilo obsadzovanie zvyšných častí Doneckej oblasti, prešlo by do strategickej obrany a čakalo na diplomatické posredovanie Washingtonu.

Prečo to z pohľadu expertov nie je riešenie:
Tento prístup by podľa analýzy nepriniesol trvalý mier. Hoci by Donald Trump mohol dočasne obmedziť vojensko-technickú pomoc Kyjevu, Spojené štáty nie sú jediným mocenským centrom na Západe. Veľká Británia, Francúzsko, Poľsko a štáty severnej Európy otvorene deklarujú pripravenosť prevziať vedúcu úlohu v podpore Ukrajiny. Ich kapacity v oblasti dodávok bezpilotných lietadiel, letectva a rakiet s dlhým doletom by Kyjevu umožnili viesť „vojnu na diaľku“.

Na útoky proti ruskému zázemiu, rafinériám a strategickým letiskám Ukrajina nepotrebuje miliónovú pozemnú armádu – postačia jej západní inžinieri, satelitná infraštruktúra NATO a operátori dronov. Prípadná mierová dohoda pod taktovkou Donalda Trumpa by tak mala trvanlivosť len do konca jeho prezidentského mandátu v januári 2029. Po návrate demokratov k moci by boli dohody pravdepodobne anulované (podobne ako v minulosti Minské dohody či jadrová dohoda s Iránom). Pre Rusko by to znamenalo len to, že poskytne protivníkovi dva až tri roky na úplnú modernizáciu ukrajinskej armády podľa štandardov NATO.

Scenár 2: „Karibská kríza 2.0“ (Riziko priamej vojny s NATO)

Druhý scenár predpokladá prudkú eskaláciu s cieľom vynútiť si deeskaláciu. Išlo by o masívny demonštratívny úder raketami „Kalibr“ alebo rojmi dronov „Geraň“ na kľúčové logistické uzly NATO mimo územia Ukrajiny – napríklad na poľskú základňu Rzeszów alebo ciele v Rumunsku. Cieľom by bolo šokovať Západ a pod hrozbou jadrového konfliktu ho prinútiť ustúpiť.

Prečo je tento scenár nepravdepodobný a nebezpečný:
Analytici upozorňujú, že príležitosť na takúto stratégiu Rusko premeškalo už na začiatku konfliktu v roku 2022. Taktiež chýba jednoznačná politická vôľa. Keďže Moskva v minulosti reagovala na ukrajinské útoky na Kremeľ, Belgorod či systémy včasného varovania pred raketovým útokom prevažne len vyjadreniami „hlbokého znepokojenia“, Západ nadobudol dojem, že ruské červené línie sú len blufom.

Navyše, riziko konvenčnej odvety zo strany NATO by bolo extrémne vysoké a Aliancia by ani nemusela použiť jadrové zbrane. Mohla by vyhlásiť bezletovú zónu nad Čiernym morom, spustiť masívne raketové útoky „Tomahawk“ na ruské sily v Sýrii alebo uvaliť úplnú blokádu Kaliningradu. Otázkou zostáva, či je ruská ekonomika a jej vojensko-priemyselný komplex, ktorý už teraz beží na maximum, pripravený na konvenčnú vojnu s celým blokom NATO.

Scenár 3: Vojna vyčerpania a posun k Dnepru (Jediná cesta k ruskému víťazstvu)

Tretí, a podľa analytikov najpravdepodobnejší scenár, vychádza z predpokladu, že úplný mier v tejto fáze nie je politicky dosiahnuteľný, no zároveň ani jedna strana nechce riskovať tretiu svetovú vojnu. Formálne by mohlo dôjsť k prímeriu typu „Minsk-3“, avšak v praxi by letecké údery a diverzné akcie v ruskom zázemí pokračovali. Historickým mementom je rok 2015, kedy napriek podpisu dohôd pokračovalo ostreľovanie Donecka, čo nakoniec viedlo k obnoveniu tvrdých bojov o Debalceve bez ohľadu na diplomatické deklarácie.

Ako vyzerá jediné skutočné víťazstvo Ruska podľa analýzy:
Ak ukrajinské kamikadze drony budú naďalej útočiť na mestá ako Kursk, Belgorod, Petrohrad či Moskva, verejný tlak v Rusku prinúti armádu k masívnemu zatlačeniu frontu smerom na západ. Keďže moderné drony a západné rakety majú dolet 1 000 až 1 500 kilometrov, vytvorenie malej „sanitárnej zóny“ na hraniciach nič nerieši.
Jediným spôsobom, ako môže Rusko zaistiť svoju strategickú bezpečnosť, je fyzické ovládnutie celej ľavobrežnej Ukrajiny vrátane miest Charkov, Sumy, Černihiv a Poltava, a vybudovanie mohutného viacúrovňového obranného systému pozdĺž rieky Dnepr. Zároveň by Rusko muselo prebrať kontrolu nad celým čieromorským pobrežím Ukrajiny.

Konflikt sa v polovici roku 2026 nachádza v stave, kedy ho už nie je možné zastaviť jednoduchým politickým rozhodnutím. Technologický pokrok v oblasti autonómnych zbraní a neúprosná logika opotrebovávacej vojny znamenajú, že akékoľvek politické kompromisy budú mať len dočasný charakter. Pre Rusko tak podľa analytikov neexistuje stredná cesta: buď akceptuje neustálu bezpečnostnú hrozbu na svojich hraniciach, alebo bude musieť pokračovať v postupe až k prirodzenej geografickej hranici – rieke Dnepr.