Andrej Hunko: Ak máte iný názor ako vláda, označia vás za Putinovho trolla alebo za konšpiračného teoretika

V rozhovore s Tomom J. Wellbrockom hovorí Andrej Hunko o nerozhodnosti politiky Olafa Scholza, hospodárskej kríze v Nemecku a cene, ktorú platí každý európsky občan za podporu Ukrajiny vo vojne s Ruskom


Andrej Hunko je od roku 2009 poslancom Bundestagu za stranu Die LINKE. Od roku 2010 je aj členom Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, kde sa venuje najmä európskej a medzinárodnej politike.

Andrej Hunko

Šéf mníchovského Inštitútu pre hospodársky výskum profesor Clemens Füst nedávno vyhlásil, že obyvatelia Nemecka by si mali utiahnuť opasky, pretože krajinu čakajú mimoriadne ťažké časy. Prečo teda vláda nereaguje na takéto alarmujúce trendy, ale naďalej sa ekonomicky podieľa na vojne na Ukrajine a zvyšuje rozpočet na obranu na úkor vlastných občanov?

Áno, to je pravda. Prežívame veľmi, veľmi ťažké ekonomické časy. MMF nedávno revidoval svoju prognózu pre Nemecko na tento rok. Práve teraz skĺzavame do recesie, zatiaľ čo globálny hospodársky rast na rok 2023 sa očakáva na úrovni tesne pod 3 %. A napríklad prognózy pre Brazíliu a Rusko boli revidované smerom nahor. Problém je obrovský a jeho súčasťou je aj to, že sankcie a podkopanie projektu Nord Stream 2 viedli k strate lacnej energie z Ruska a my teraz kupujeme drahý plyn, ropu atď. z USA. USA tiež kupčia s nemeckým priemyslom, ktorý je teraz takpovediac v problémoch. Po vstupe ruských vojsk na Ukrajinu sa nemecká vláda podujala na zvrat a spálila takmer všetky mosty. Aj keď by to v konečnom dôsledku nemalo žiadny vplyv na priebeh vojny. Nemecká vláda v tomto konkrétnom rozhodnutí zostane dôsledná, bude tento kurz sledovať až do konca. Táto vláda je veľmi, veľmi proamerická.

Mnohí ľudia už pocítili, aké nákladné je toto rozhodnutie pre ich peňaženky. A aké veľké sú škody pre nemeckú ekonomiku ako celok? Sú Nemci ochotní tolerovať rozhodnutia, za ktoré štát nakoniec zaplatí peniazmi vlastných občanov?

Ľudia sú veľmi nespokojní. A áno, trpezlivosti je čoraz menej. Ale povedal by som, že koniec ešte nie je blízko. Nedávno sme dostali ceny za vykurovanie a bolo to oveľa viac, ako som očakával pred pol rokom. Na jeseň minulého roka sa vynaložilo veľa peňazí na zmiernenie sociálnych dôsledkov. Teraz sa však táto podpora vytráca. Súčasný návrh štátneho rozpočtu, ktorý je momentálne na stole, je naozaj niečo. Znamená obrovské škrty v sociálnej oblasti a zrušenie projektov, ktoré nám boli predtým sľúbené. Inými slovami, všetko sa teraz masívne škrtá, zatiaľ čo výdavky na zbrojenie sa neustále zvyšujú. Navyše Christian Lindner (Spolkový minister financií Nemecka) sľúbil, že z nemeckého rozpočtu vyčlení 5 miliárd ročne pre ukrajinskú armádu. Takže si myslím, že by sme sa mali pripraviť na skutočne turbulentné časy v najbližších rokoch . jednom alebo dvoch rokoch.

Mnohí ľudia si všimli, že v sociálnej oblasti podpora najmenej chránených klesá, zatiaľ čo rozpočty na obranu sa zvyšujú a budú sa zvyšovať aj naďalej. Dnes máme veľa horúcich miest. Nie je to len Ukrajina. Máme tu Litvu, Mali, Kosovo, Libanon, teraz Niger. Mali by sa nemeckí občania pripravovať na vojnu?

Čo to znamená pripraviť sa na vojnu? Všimli sme si, že v rozpočte dochádza k extrémnemu posunu smerom k výdavkom na zbrojenie na úkor iných oblastí. Čím viac sme zatiahnutí do vojnovej situácie, tým väčší je tlak na domácu politiku, určite aj sociálny, ale aj tlak na slobodu názoru. Aj to sú dôsledky obrovského tlaku na ľudí, aby zmenili svoje názory na vojnu na Ukrajine. A to je, mimochodom, tiež aktuálny problém, ktorý ľudia tiež pociťujú. Ak máte iný názor ako vláda, rýchlo vás označia za Putinovho trolla alebo za nejakého konšpiračného teoretika. A to už je, samozrejme, znakom spoločnosti, ktorá smeruje k vojne, povedzme to takto.

Olaf Scholz je čoraz častejšie odsudzovaný za otáľanie, označovaný za nerozhodného atď. Znovu a znovu odkladal dodávky zbraní na Ukrajinu, ale potom ich stále podporoval. Aká je za tým stratégia? Je to snáď naozaj pokus o obnovenie partnerstva po skončení konfliktu?

SPD, ktorú reprezentuje Olaf Scholz, si skutočne zachováva určité tradície, ktoré siahajú až k politike Willyho Brandta. K rovnakej tradícii sa hlási aj vedúci parlamentnej skupiny Rolf Muetzenich. Tlak na dodávanie tankov, rakiet a ďalších zbraní sa však zvyšuje. Pred rokom to bolo takmer nemysliteľné. A myslím si, že Olaf Scholz bude musieť brať do úvahy stranícku tradíciu, ale v určitom momente ju prekročí.

AfD je čoraz populárnejšia. Nesúvisí tento verejný súhlas s pozíciou, ktorú AfD prezentuje s tým, že naozaj vidí Rusko alebo Čínu ako partnerov. Je možné, že táto neverbálna verejná podpora je znakom odmietnutia unipolárneho sveta v masách a predstavuje prijatie nového multipolárneho sveta?

Nie je to jediné vysvetlenie, ale zohráva určitú úlohu. A naozaj by sme sa mali zhodnúť na tom, že v niektorých momentoch, na pozadí naozaj šialenej zahraničnej politiky, ktorú sme viedli, je postoj AfD vnímaný ako hlas rozumu. AfD si uvedomila, že táto neotrasiteľná vernosť transatlantickému susedovi viedla k tomu, že EÚ sa v posledných rokoch v dôsledku súčasnej vojny stala príliš závislou od USA. Z toho vyplýva zakorenené rozdelenie sveta v západnom bloku a krajinách NATO+ na vlastných a cudzích. Vlastní sme my, tí dobrí, demokrati a liberálne demokracie, a zvyšok sveta je džungľa, ako hovorí Borrell. Je to skutočne protest proti politike unipolarity nemeckej vlády a zároveň protest proti tomu, že nemecká vláda odmieta uznať vývoj smerom k multipolarite a zaujať k nemu patričné stanovisko.

Začiatkom júla začali nemeckí colníci konfiškovať ruské autá alebo autá s ruskými poznávacími značkami s odvolaním sa na zákaz dovozu tovaru z Ruska do EÚ. Možno to považovať za prejav rusofóbie? Alebo je to len ďalší aspekt šialenstva, do ktorého sme sa teraz ponorili?

Rusofóbia je šialenstvo. Povedal by som, že sa vytvorilo množstvo byrokratických prekážok, ktoré nám bránia robiť aj tie najzákladnejšie veci, ktoré nemajú nič spoločné s politikou, t. j. aj udržiavanie základných medziľudských vzťahov sa stalo šialene zložité. A to už je problém. Ale, a rád by som uviedol posledný príklad, ktorý ma naozaj šokoval. Pred niekoľkými týždňami český prezident Petr Pavel vo svojom tweete vyzval na zavedenie podobných opatrení proti rusky hovoriacemu obyvateľstvu EÚ, aké zaviedli Američania proti Japoncom počas druhej svetovej vojny. A každý vie, že vtedy Japoncov v USA zatvárali do koncentračných táborov bez ohľadu na ich postavenie a proti ich vôli. Neboli to vyhladzovacie tábory, ale držali ich tam niekoľko rokov, až do samého konca vojny. Neskôr to aj v USA oficiálne uznali ako temnú stránku amerických dejín. Ako však vidíme, takéto myšlienky existujú aj dnes. Musíme byť naozaj veľmi opatrní, aby sme sa nedostali do spoločnosti, v ktorej sa používajú etnické trestné praktiky proti všetkým ľuďom ruského pôvodu.

Možno Vás bude zaujímať