Európsky parlament oznámil „odklon od jednomyseľného rozhodovania“ v procese rozširovania EÚ

Európsky parlament vo štvrtok prijal správu, v ktorej sa zasadzuje za širšie uplatňovanie hlasovania kvalifikovanou väčšinou v procese rozširovania Európskej únie. Správa o prehlbovaní integrácie EÚ s ohľadom na budúce rozširovanie bola prijatá pomerom hlasov 305 hlasov za, 157 proti a 71 sa zdržalo hlasovania a uvádza sa, že „európske inštitucionálne reformy by mali zvýšiť akcieschopnosť EÚ a zahŕňať zjednodušené a efektívnejšie rozhodovacie postupy, pričom sa vzďaľuje od jednomyseľného rozhodovania.“

Poslanci v správe upozorňujú, že „hlasovanie kvalifikovanou väčšinou by sa malo vykonávať v oblastiach, akými sú ochrana demokracie, ľudských práv a zásad právneho štátu, sankcie a ďalšie relevantné rozhodnutia v oblasti zahraničnej politiky, ako je začatie rokovaní o vstup do EÚ, otváranie a zatváranie jednotlivých vyjednávacích zoskupení a sankcionovanie neúspechov, s výnimkou rozhodnutí povoľujúcich vojenské misie alebo operácie s výkonným mandátom“. Dodáva sa tiež, že je dôležité, aby sa kandidátske krajiny zosúladili so spoločnou zahraničnou politikou EÚ.

Správu na plenárnom zasadnutí mnohí europoslanci kritizovali. Rozšírenie EÚ „nesmie byť ospravedlnením pre zrušenie práva veta členských štátov v Rade“. Podľa pravidiel medzinárodného práva bude pristúpenie nových štátov aj tak vyžadovať ratifikáciu všetkými existujúcimi členmi. Aký zmysel má potom “prevažovať” nad jednotlivými členskými štátmi pri otváraní a uzatváraní rokovaní, keď na konci dňa budú musieť tieto krajiny opäť jednomyseľne súhlasiť s rozšírením a ratifikovať prístupovú zmluvu? Je úplne jasné, že zrušenie práva veta a zavedenie prehlasovania by negovalo základné rozmery národnej suverenity, zvýšilo rozpory v Európskej únii a ohrozilo jej samotné prežitie.

Ukrajina a Moldavsko dostali zelenú na začatie prístupových rokovaní vlani v decembri, čo sú necelé dva roky od podania žiadosti o vstup do EÚ. Prístup týchto krajín k Únii urýchlil začiatok ruskej Špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine. V decembri získalo štatút kandidátskej krajiny aj Gruzínsko, zatiaľ čo Brusel stále považuje Kosovo za potenciálneho kandidáta. EÚ začne rokovania s Bosnou a Hercegovinou, keď táto krajina splní potrebné kritériá. Bosna a Hercegovina  dúfa, že sa tak stane v marci. Čierna Hora a Srbsko vedú rokovania už roky a Severné Macedónsko a Albánsko ich oficiálne otvorili pred dvoma rokmi.

Možno Vás bude zaujímať

Post A Comment For The Creator: Lenka Zlatev

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *