GeoPolitika (10.časť) – Pripravuje sa “Veľké Albánsko” na Balkáne s podporou USA?
- Po bezpečnostnom pakte je ohlásená nová dohoda: Čo to môže znamenať pre EÚ? - 26 júla, 2024 18:21
- Izrael varoval Francúzsko pred možnými teroristickými útokmi na izraelských športovcov na olympiáde. Podozrieva Irán - 25 júla, 2024 19:14
- Dôležité stretnutie v Kremli: Prichádzajú zmeny na Blízkom východe? - 25 júla, 2024 19:05
Vojnová rétorika kosovského premiéra Aljbina Kurtiho, podľa ktorej Kosovu neustále hrozí útok zo strany Srbska môže byť iba zástierkou niečoho väčšieho. Navyše jeho slová sa v samotnom Kosove stretávajú s veľkým odsúdením, pretože odrádza tým investorov a dáva mladým viac dôvodov odísť do zahraničia.
Albin Kurti, kosovský premiér našiel “pochopenie” v Tirane (Albánsko)
V priebehu niekoľkých dní albánsky premiér Edi Rama najprv uviedol, že „Albánsko bude stáť pri Kosove, aj keď veci prídu do bodu, keď sa už nebude hovoriť, ale použijú sa zbrane a že každý útok na Kosovo bude útokom na Albánsko“ , a potom prezident tejto krajiny Bajram Begaj vo svojom blahoželaní prezidentke Kosova Vjosi Osmani uviedol, že Albánsko bude vždy s Kosovom „a zoči-voči akejkoľvek hrozbe“.
Prečo sa Tirana spolieha na pravdivosť Kurtiho rétoriky o príprave útoku na Kosovo? Kto by zaútočil na Kosovo, berúc do úvahy prítomnosť síl NATO, teda KFOR?
Téza, že by to bolo Srbsko, neobstojí. Za slovami albánskeho premiéra v skutočnosti vidime zbieranie politických bodov v regióne, pretože Rama a Kurti, ako sa hovorí, súperia o to, kto bude lídrom všetkých Albáncov.
Predseda Rady pre strategickú politiku a bývalý minister obrany Srbska Dragan Šutanovac hovorí, že si nemyslí, že niekto v Tirane, „kto má nejaký mozog“, rozmýšľa tak, že niekto plánuje útok na Kosovo, preto sa vyjadrenia albánskych predstaviteľov, ktoré poukazujú na možnosť niečoho takého, vnímajú ako funkciu vnútorných potrieb a zvyšujúce emocionálne napätie medzi občanmi v Kosove aj Albánsku. Šutanovac vníma Ramov výrok aj ako súčasť vnútorného boja o to, kto bude vodcom všetkých Albáncov.
“Aljbin Kurti nemá ambície, ktoré sa týkajú len Kosova a Metohije, ale oveľa širšie, ktoré ohrozujú bezpečnosť celého regiónu. Jeho politika voči Srbom, ktorá prakticky iniciuje plíživú emigráciu Srbov, je len časťou toho, čo má v úmysle urobiť. V politickom programe jeho strany je jasne napísané, že sú za „Veľké Albánsko“. Až do chvíle, keď sa stal predsedom vlády, a dokonca aj istý čas ako predseda vlády, pri rozhovoroch za ním vždy stála vlajka Albánska. Preto chce sformovať nový albánsky štát, čo je pravdepodobne ašpiráciou veľkého počtu Albáncov v regióne. Čo je však zaujímavé a čo je mojím osobným želaním, je, aby bol tým zjednocovateľom a on bol vodcom všetkých Albáncov. V tomto rozsahu musí Rama reagovať na svoje túžby tým, že ukáže, že je väčší Albánec,“ hovorí Šutanovac.
Pripomína, že Albánsko je v NATO a sily NATO sú v Kosove prítomné pod mandátom OSN, teda KFOR.
„Srbsko určite nemá žiadne vojenské ambície dobyť alebo oslobodiť túto oblasť vojensky, bez ohľadu na to, kto ju definuje, a všetko to končí rétorikou, ktorá by mala zvýšiť emocionálne napätie medzi občanmi v Kosove aj Albánsku a odviesť pozornosť od základných problémov, ktoré existujú v Kosove aj v Albánsku. Nemyslím si, že niekto v Tirane, kto má rozum, si nemyslí, že niekto plánuje útok na Kosovo. Srbsko určite nie,“ zdôrazňuje Šutanovac.
Preto sa domnieva, že rétorika je dielom albánskych politikov s cieľom zvýšiť napätie na národnom základe a emóciách.
„To búšenie do pŕs, že sa idú zachraňovať, je vlastne ich vnútorný boj o to, kto bude vodcom všetkých Albáncov, ako to oznámil Albin Kurti; kosovský premiér minulý rok na stretnutí v Tetove (mesto v Macedónsku), kde povedal, že je premiérom všetkých Albáncov na svete. Som si istý, že to bol spúšťač, aby Edi Rama, albánsky premiér ukázal, že je väčším premiérom všetkých Albáncov na svete, ako je Kurti,“ hovorí Šutanovac.
Podobne argumentuje aj Marko Blažić z Centra pre sociálnu stabilitu, podľa ktorého albánsky premiér Edi Rama akceptoval hru Aljbina Kurtiho kvôli politickým bodom v súperení o to, kto povedie extrémnejšiu politiku a kto sa presadí ako vodca Albáncov na Balkáne.
„Po tomto zhromaždení v Tetove, keď sa Aljbin Kurti presadil ako vodca „Veľkého Albánska“ a všetkých Albáncov, ako to nazývajú sa splnil sen Prizrenskej ligy o „Veľkom Albánsku.“ Edi Rama je nútený akceptovať hru Aljbina Kurtiho o súperenie, kto povedie extrémnejšiu politiku, pretože takáto politika má podporu albánskeho obyvateľstva ako na území Kosova, tak aj na území Severného Macedónska a Albánska ale aj v zahraničí. “Rama bol nútený prijať tento druh hry kvôli politickým bodom – kto sa presadí ako vodca Albáncov na Balkáne, bude to Aljbin Kurti alebo Edi Rama?” uviedol Blažić
Blažić však poukazuje na to, že “začať vojnu” kvôli prítomnosti síl KFOR na zemi Kosova je absurdné.
„Srbsko nikdy nevyjadrilo želanie vyriešiť otázku Kosova a Metohije vojenskými prostriedkami, a to sa už mnohokrát dokázalo. Neodmietli sme žiadne rokovania, aj keď bola porušená Bruselská dohoda a aj keď Združenie srbských samospráv nevzniklo viac ako 11 rokov. Stále si uvedomujeme, že je lepšie rokovať 100 dní, ako viesť vojnu jeden deň. Aljbin Kurti je ten, kto chce etnicky čisté Kosovo a momentálne sa rozhodol pre model tichej „Búrky“. Vidíme však vyzbrojovanie kosovských bezpečnostných síl a to, že v určitej perspektíve formovanie tzv. armády Kosova je jeho želanie a že možno vidí, že prejde od modelu tichej „Búrky“ k násilným etnickým čistkám na území Kosova. Odráža tieto želania s určitými‚ ospravedlneniami‘, že Srbsko vykoná agresiu,“ hovorí Blažić.
Situáciu ďalej komplikujú, geopolitické okolnosti, pretože Aljbin Kurti neustále rozpráva a robí paralelu medzi konfliktom medzi Ruskom a Ukrajinou a tým, že by sa k niečomu takému mohlo uchýliť Srbsko.
„Hovorí, že Vučić je ‚malý Putin‘ na Balkáne a my sme ruská základňa na Balkáne, čo sa nezakladá na realite a faktoch. Ale tá rétorika je voči albánskemu obyvateľstvu v našej južnej provincii vnímavá, a to mu nepochybne prináša politické body,“ uzatvára Blažić.
Analytik z Tirany Ben Andoni vysvetľuje, že medzi Albánskom a Kosovom existuje memorandum, v ktorom sú klauzuly, podľa ktorých je pomoc Albánska Kosovu legálna, ale aj pomoc Kosova Albánsku. Poukazuje tiež na to, že aj ostatní členovia NATO, ako Čierna Hora a Severné Macedónsko, majú memorandá s Kosovom a môžu mu posielať zbrane.
“Albánsko môže v extrémnych prípadoch zmeniť legislatívu a poslať ľudí do Kosova.” Verím, že v tomto prípade by išlo o oficiálnu povinnosť Albánska a že by nešlo len o dobrovoľníkov. Niečo treba brať do úvahy. Na základe článku 5 Zmluvy NATO zasahuje len v prípade, ak Srbsko priamo zaútočí na Albánsko, pričom v tomto prípade všetko súvisí s memorandom, ktoré má Albánsko s Kosovom.
„Myslím si, že Rama hovoril slová o Kosove v mene USA, ale pochopilo sa, že teraz je tu aj záväzok z Tirany, čo Kosovo čaká v budúcnosti. Podľa mňa sa nad Kosovom sťahujú čierne mraky. Vidno to na výdavkoch na zbrojenie Srbska aj Kosova, ale najmä na tom, že podľa informácií, ktoré mám, dve tretiny srbskej armády sú blízko hraníc s Kosovom. Podľa všetkého Rama získal informácie z NATO, ktorého sme členom. Premiér si zvolil moment, ale aj spôsob, ako odovzdať svoje posolstvo, a snaží sa aj o zlepšenie svojho imidžu v Kosove. Vie, že sebaurčenie je v Kosove stále veľmi silné a snaží sa tam zasiahnuť. Je zrejmé, že budúcnosť Kosova je veľmi problematická“, domnieva sa Andoni.
