GeoPolitika: Z “koalície” Číny a Ruska má Washington obavy.
- Koaliční poslanci chcú odvolávať Máriu Kolíkovú z postu predsedníčky výboru na kontrolu činnosti SIS - 2 mája, 2024 18:02
- Katarína ROTH NEVEĎALOVÁ: “Dnes sa všetci v Bruseli tvária, že len ten jediný názor je správny, ktorý je proukrajinský” - 26 apríla, 2024 20:49
- Európsky parlament schválil predĺženie dočasných opatrení na liberalizáciu obchodu pre Ukrajinu. Ako hlasovali slovenskí europoslanci? - 23 apríla, 2024 17:17
Kongres práve schválil “záchranný” balík pre Ukrajinu vo výške 61 miliárd dolárov; Čína a Rusko začínajú spoločnú opozíciu voči USA; Američania posielajú na Filipíny rakety stredného doletu s jasným úmyslom ohroziť Čínu. Zároveň na Blízkom východe to vrie.…
Minulý týždeň sa odohralo viacero udalostí globálneho geopolitického charakteru, z ktorých jedna má mimoriadne destabilizujúci bezpečnostný charakter: izraelský letecký útok na budovu iránskeho konzulátu v sýrskom hlavnom meste Damask a iránska vojenská odpoveď, ktorá môže spôsobiť vzplanutie a to nielen celého regiónu Blízkeho východu.
K ďalším udalostiam patrí návšteva ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova v Číne, príchod japonského premiéra Fumia Kishidu do USA a faktické uzavretie novej tripartitnej aliancie medzi USA, Japonskom a Filipínami, ktorej lídrom je Ferdinand Marcos Jr. Pri tejto príležitosti sa objavil aj vo Washingtone.
Peking – hlavné mesto politickej púte
Pred príchodom Sergeja Lavrova do Číny tam bola aj americká ministerka financií Janet Yellen. Takmer sa stretli na medzinárodnom letisku v Pekingu – ona odchádzala a on prichádzal.
Je jasné, že Bidenova administratíva chce udržiavať vzťahy s Čínou v prijateľnom ekonomickom rámci a v geopolitickom rámci, aby sa pokúsila presvedčiť túto krajinu, aby sa vzdala pomoci Rusku v oblasti vojenskej alebo dvojúčelovej vyspelej technológie. Zároveň pokračuje v strategickom a doktrinálnom postavení Číny ako najväčšieho rivala Ameriky v 21. storočí, čo sa mu podľa jeho názoru podarí udržať, pričom Rusko definuje ako najväčšiu bezprostrednú vojenskú hrozbu pre USA, de facto americký nepriateľ.
V tomto zmysle USA postavili Čínu do priaznivejšej pozície ako Rusko, ale politická rétorika, kroky a metódy používané Washingtonom v Pekingu narážajú na čoraz väčší odpor a jednoducho ho nútia ešte viac spolupracovať s Moskvou. A čo na to USA? V tejto stratégii voči Číne je mierne povedané otázne, či dosiahnu želané ciele.
Najlepšie o tom svedčí fakt, že Janet Yellenová uprostred návštevy Pekingu a rozhovorov s predstaviteľmi čínskej vlády na mediálnej konferencii vyhlásila len to, že Čína musí obmedziť svoj veľký priemyselný rast, pretože ohrozuje americké ekonomické záujmy. V prvom rade sa to týka špičkových technológií v tzv. zelenej sfére – výroba elektromobilov, batérií a solárnych panelov, kde sa Čína stala celosvetovo dominantným hráčom. Čína teda dnes, na zdesenie USA a jej „obľúbencov“, ako je továreň Tesla Elona Muska , vyrába a predáva vo svete viac elektrických áut ako USA a EÚ dokopy – čo bolo ešte pred pár rokmi nemysliteľné. Takémuto scenáru mali zabrániť protičínske sankcie a colné kroky Washingtonu ešte z éry Donalda Trumpa a medzičasom boli dodatočne sprísnené za čias Joea Bidena (čo len potvrdzuje americký konsenzus oboch strán v otázke Číny), zameraný tak na čínsky IT sektor, ako aj na narušenie globálnych obchodných reťazcov, ktoré by mali destabilizovať čínsky export, od ktorého je ekonomika krajiny silne závislá, nezávisle od zvyšujúcej sa domácej absorpcie čínskych priemyselných produktov spojenej s nárastom kúpnej sily čínskej populácie. V oblasti solárnych panelov je situácia na Západe ešte horšia, pretože tam má Čína takmer monopol, predovšetkým vo vzťahu k Európskej únii.
V rozhovore pre CNN Yellen povedala: “V rozhovoroch s čínskymi predstaviteľmi som veľmi jasne povedala, že to nie je problém len pre nás, ale aj pre iné krajiny, Európu, Japonsko a dokonca aj rozvíjajúce sa trhy.” Dodala, že USA sa nevzdajú “ničeho”, vrátane možnosti uvaliť dodatočné clá na zastavenie toku čínskeho tovaru.
Čínske štátne médiá píšu o drzosti spomínanej žiadosti Yellen, adresovanej Číne a avizujú pokračovanie suverénnej štátnej politiky ohľadom rozvoja Číny vo všetkých sférach.
Janet Yellen však na spomínanej mediálnej konferencii varovala pred niečím iným. Povedala, že veľké čínske banky čelia možnosti amerických sankcií, ak uskutočnia transakcie súvisiace s ruským dovozom čínskych špičkových vojenských produktov a produktov dvojakého použitia. A tu je vec pre Rusko oveľa vážnejšia, pretože teraz, po tom, čo ho Západ do značnej miery odrezal od svojho trhu sankciami (nie celkom, pretože stále existuje určitá spolupráca v oblasti energetiky, dodávok prírodných zdrojov, ako sú ruské urán, či spolupráca pri kozmických letoch medzi Roskosmosom a NASA, no v oblasti špičkových technológií bola spolupráca definitívne ukončená), sa Rusko spolieha výlučne na Čínu. Moskva posledné dva roky rýchlo rozvíjala svoj high-tech sektor, no v porovnaní s americkým a čínskym je stále slabý, hoci ruskí predstavitelia veria, že sa im podarí dobehnúť zameškané. No kým sa im to nakoniec podarí, ruskí výrobcovia v IT sektore sú úplne závislí od Číny, pokiaľ ide o dovoz kľúčových high-tech komponentov (v exporte ktorých má Čína opäť takmer monopolné globálne postavenie).
Veľké čínske štátne banky navyše dosahujú jednoznačne najväčšie obraty v transakciách so západnými partnermi, takže v rámci hroziacich sankcií nemajú príliš veľa manévrovacích možností na dvojité hry so Západom a Ruskom kvôli nadmerným rizikám.
Hoci americko-čínsky obchod minulý rok klesol na približne 650 miliárd dolárov, čo je v porovnaní s predchádzajúcim rokom pokles dokonca o 12 %, čínsky obchod s EÚ je stále obrovský (samozrejme aj ten prvý je obrovský) a pohybuje sa okolo 800 miliárd dolárov.
Sektor, ktorý v Amerike začína veľmi trpieť a je výrazne exportne orientovaný na Čínu, je poľnohospodárstvo. Pretože po zavedení Trumpových ciel sa Číňania nečakane obrátili na ruských producentov – od dovozu ruskej sóje (čo je bolestivé najmä pre amerických producentov zo Stredozápadu), cez obilniny a aj potravinárske výrobky. Spolu s energetickou a vojenskou spoluprácou sa poľnohospodárstvo stáva čoraz dôležitejším segmentom čínsko-ruského obchodu. A minulý rok už dosiahol úctyhodnú sumu 240 miliárd dolárov (pre porovnanie, ešte pred cca 5 rokmi bolo Nemecko najväčším obchodným partnerom Ruska so sumou 60 miliárd dolárov, čo hovorí o dynamike rastu obchodu medzi Moskvou a Pekingom) .
Lavrov prišiel pripraviť cestu pre Putinovu návštevu Číny
Práve v tomto poslednom kontexte možno treba sledovať oficiálnu návštevu šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova v Číne 9. apríla. Okrem rozhovoru so svojím čínskym kolegom Wang Yi sa minulý deň rozprával aj s čínskym vodcom Si Ťin-pchingom. Jednou z úloh tejto návštevy bola príprava nadchádzajúcej prvej zahraničnej návštevy Vladimíra Putina po minulomesačných prezidentských voľbách. Návšteva v Číne by sa mohla uskutočniť v máji. Okrem toho sa obaja štátnici ešte v júni stretnú v Biškeku na summite Šanghajskej organizácie, ako aj v januári – na summite skupiny BRICS v ruskej Kazani.
V geopolitickom zmysle sa Čína pevne naviazala na Rusko, ktoré už v roku 2014 začalo zrýchlený obrat na globálny východ a predpokladalo, čo bude nasledovať. Obe krajiny teraz oficiálne obhajujú multipolárny svet a navzájom stoja pri sebe v kľúčových medzinárodných politických organizáciách, predovšetkým v Bezpečnostnej rade OSN.
S vedomím toho, čo chystajú Spojené štáty americké pre Čínu v indicko-pacifickej oblasti, jednu, podľa mňa veľmi dôležitú vetu vyslovil Wang Yi na stretnutí s Lavrovom. Prvýkrát verejne potvrdzuje, ako sa Čína pozerá na dnešný svet, ako ho vidí v budúcnosti, na koho sa mieni spoliehať a koho považuje za nepriateľa s inými plánmi.
“Dvojitý boj proti dvojitému obmedzovaniu”
Mocný čínsky šéf diplomacie a najbližší spolupracovník Si Ťin-pchinga Wang Yi v rozhovore s ruskou delegáciou uviedol, že je nevyhnutné čínsko-ruské „dvojité (spoločné) protiopatrenie proti dvojitému obmedzovaniu“ Spojených štátov.
Napokon, napriek predchádzajúcim varovaniam niektorých skúsených geostratégov a analytikov, ako napríklad Henryho Kissingera, aby to nerobili, sa USA predsa len rozhodli začať súbežnú politiku obmedzovania Ruska a Čínu (ako je uvedené vyššie, rôznymi metódami ale s rovnakým cieľom). Vyššie uvedené vyhlásenie Wanga Yiho v hlbšom zmysle naznačuje, že Čína a Rusko majú v úmysle zredukovať svoje komplexné strategické partnerstvo na praktickej úrovni na rámec klasickej aliancie, hoci na politickej a rétorickej úrovni budú Moskva a Peking nepochybne naďalej prebývať. Na ich želaniach pre neblokový svet bez vytvárania spojenectiev jeden proti druhému. Keďže v skutočnosti už vznikli, predovšetkým činmi Spojených štátov, ktoré je celý zjednotený Západ nútený nasledovať, je jasné, že svet rýchlo smeruje k novému rozdeleniu bloku a studenej vojne, ale tentoraz zjednoteného Západu (ku ktorému sa pridali určití ázijskí partneri) a Ruska (nástupcu ZSSR), ku ktorému sa pripája Čína.
Tu je zaujímavé dodať, že do Pekingu čoskoro pricestuje americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. Jeho úloha však tentoraz mohla súvisieť predovšetkým s konfliktom na Ukrajine. Totiž pod neformálnym vedením USA a s formálnym sprostredkovaním Švajčiarska by sa v tejto krajine mala v júni konať medzinárodná konferencia o Ukrajine zameraná na tzv. Mierovú formulu Volodymyra Zelenského. USA na stretnutie nechcú pozvať Rusko a nechce prísť ani samotné Rusko, pretože spomínanú formulku odmieta ako ultimatívnu a nereálnu – takmer ako výzvu na ruskú kapituláciu. Podobný prístup ako Moskva má aj Peking, ktorý nechcel prísť ani na predchádzajúcu konferenciu rovnakého typu, aj keď sa vlani zúčastnil na prvej v Saudskej Arábii. Zelenský medzičasom oznámil isté úpravy svojej formuly, no stále nevieme, o čo ide.
To, čo by Blinken možno teraz chcel dosiahnuť, je presvedčiť Čínu, aby sa zúčastnila na spomínanom stretnutí, pretože by to zahŕňalo aj ďalšie krajiny globálneho juhu, ktoré sú väčšinou neutrálne voči ukrajinskému konfliktu, t. j. neodsudzujú Rusko ani neprijímajú sankcie voči nej uložené.
Pred samotným rokovaním vo Švajčiarsku dôjde pravdepodobne k plánovanému stretnutiu medzi Putinom a Si Ťin-pchingom v Pekingu – od čoho bude veľa závisieť.
