Exkluzívny rozhovor s JUDr. Štefanom Harabinom o situácií v slovenskej justícií

„V záujme dôsledného odpolitizovania justície je potrebné okamžite zrušiť špeciálnu prokuratúru a špeciálny súd.”


Na základe oficiálne zverejnených informácií (pozn.red. výskum Eurobarometer z decembra 2019), Slovensko patrí medzi členské štáty Európskej únie s najdlhším trvaním občianskych a obchodných sporov. Čo je však najhoršie, v otázke dôveryhodnosti v justíciu sme na tom najhoršie v Európskej únii. V akom stave sa podľa Vás nachádza justícia na Slovensku?

JUDr. ŠTEFAN HARABIN: Keď som odchádzal ako predseda Najvyššieho súdu SR z funkcie aj predsedu súdnej rady v roku 2014, dôveryhodnosť justície bola medzi 40 – 50 %. Bol som známy tým, že ešte aj v pozícii ministra spravodlivosti som kontroloval dĺžku súdnych procesov i neohlásenými návštevami na súdoch. Vyžadoval som disciplínu, poriadok a striktné dodržiavanie zákonov  a Ústavy,  na podklade čoho sme znížili súdne konanie civilné z 30-tich mesiacov v priemere na 11 mesiacov, čo konštatovala Rada ministrov spravodlivosti  Rady Európy vo februári 2011. Po nástupe Žitňanskej, Boreca opätovne Žitňanskej, Gála a Kolíkovej na post ministra spravodlivosti, Švecovej na čelo Najvyššieho súdu SR v roku 2014 a Bajánkovej na čelo Súdnej rady SR, sa dôveryhodnosť justície znížila na neuveriteľných pod 20 % práve v dôsledku toho, že  tieto spomínané persóny sa podpísali pod výrazné politické zásahy do fungovania justičného systému svojou servilitou voči politikom.

Je slovenská justícia spolitizovaná?

JUDr. ŠTEFAN HARABIN: V predchádzajúcej odpovedi som na to reagoval.

Čo by pomohlo k odstráneniu tejto politizácie?

JUDr. ŠTEFAN HARABIN: Predovšetkým to, aby na čele ústavného, najvyššieho súdu a súdnej rady boli osobnosti, ktoré neplnia politické pokyny, nehovoriac už o tom, že by sa dali riadiť políciou alebo tajnou službou tak, ako to vulgárno-primitívne predviedol Fiačan, keď ako predseda Ústavného súdu začal zhromažďovať diskreditačné materiály na sudcu Mamojku v spolupráci s vtedajším šéfom SIS Pčolinským, vtedy ešte nestíhaným väzobne za korupciu.

Súdna rada nemôže presadzovať vo svojej činnosti vôľu politikov tak, ako sa to deje teraz, keď na čele súdnej rady je Mazák, ktorý zrejme na želanie Matoviča a Mikasa verejne povedal, že nie je možné dodržiavať Ústavu počas núdzového stavu. Jednoducho, že vtedy Ústava neplatí. Súdna rada nie je poradným orgánom politikov. Súdna rada keď na jej čele je momentálne politik a nie sudca, by sa ani nemala správne volať súdna rada. Viete si predstaviť, že by na čele zákonodarného zboru bol neposlanec? Išlo by o poslaneckú snemovňu? Čiže potrebné sú aj legislatívne a ústavnoprávne zmeny vrátane odpolitizovania procesu voľby sudcov Ústavného súdu a voľby generálneho prokurátora. Veď nedávne udalosti v tomto smere ponúkli verejne všetkým občanom možnosť vidieť ako politici, či už koaliční alebo opoziční v tom  ktorom čase korupčne kupčili s týmito funkciami. Preto sa treba opýtať, či potom z týchto „výberov“ vzišlý sudca alebo prokurátor, môže mať dôveryhodnosť u občanov? Napr. generálny prokurátor by mal byť vyberaný alebo volený plénom generálnej prokuratúry. Prokurátori by si jednoducho na čelo monokratickej inštitúcie akou prokuratúra je, jednoducho nevybrali politického lokaja alebo človeka, ktorý nepožíva u svojich kolegov prirodzenú úctu cez svoju odbornosť a principiálnosť. Týmto spôsobom vybraný kandidát by mal byť po legislatívnej úprave predkladaný parlamentom na vymenovanie prezidentovi republiky. V záujme dôsledného odpolitizovania justície je potrebné okamžite zrušiť špeciálnu prokuratúru a špeciálny súd. Legislatívne ukotvenie  týchto inštitúcií ešte v roku 2005 bolo fundamentálnym a radikálnym začiatkom na politizáciu justície. Vytvorili sa dve kategórie sudcov a prokurátorov. Už Hitler v minulom storočí povedal, že je ľahšie ovládať 36 sudcov na špeciálnom súde ako niekoľko tisíc sudcov v celom Nemecku, a preto zriadil špeciálny súd, ktorému v podstate velil Hitler cez ním dosadeného predsedu Rolanda Freislera. Tento „akože sudca“ pri skladaní sudcovského sľubu doslova povedal: „ Môj vodca, Vaša vôľa bude prenášaná do rozsudkov“. To isté  povedal prvý predseda špeciálneho súdu Králik v modifikovanej podobe povedal pri inaugurácii Lipšicovi, že dôveru môjho priateľa Lipšica nesklamem. Aktivisti Sorošovských mimovládiek, v minulosti i Čaputovej, musia dostať okamžitú stopku ako členovia disciplinárnych senátov na sudcov a treba zastaviť ich pôsobenie na legislatívnych útvaroch jednotlivých ministerstiev, kde sa dostali počas desať ročného Ficovho  šéfovania slovenskej exekutíve i napriek môjho zásadnému odporu, na podklade čoho som napokon ako jediný minister doposiaľ, odišiel z vlády dobrovoľne.

Čo možno očakávať od plánovaných legislatívnych zmien v rámci justície?

JUDR. ŠTEFAN HARABIN: Nič iné, ako znefunkčnenie justičného systému ako celku aj cez možnosť trestnoprávneho stíhania sudcu za právny názor vyjadrený v súdnom rozhodnutí. Súdne rozhodnutie bez vyjadrenia právneho názoru sudcu nie je rozhodnutím v mene štátu. Táto snaha Kolíkovej bude jednoznačne viesť k tomu, že sudcovia nebudú samostatní v rozhodovacom procese. Tí ktorí podľahnú, budú prenášať do súdnych rozhodnutí nie právo a spravodlivosť, ale želania a príkazy momentálnych politických držiteľov moci. Tí druhí, ktorí sa nepodvolia, budú vystavení šikane disciplinárneho a trestnoprávneho stíhania.

Je reforma súdnej mapy potrebná?

JUDR. ŠTEFAN HARABIN: Aktivity p. Kolíkovej sú čisto politické v smere deštrukcie právneho štátu. Konkrétne ide o zabránenie prístupu občana k súdu a v konečnom dôsledku k  spravodlivosti. Myslím tým reálneho prístupu k súdu tým, že sa zrušia niektoré súdy, predĺži sa kilometrová vzdialenosť občana do sídla okresného súdu, a preto reálne mnohí vzhľadom na ťažkú sociálnu situáciu sa nebudú môcť dovolať nápravy porušeného práva na súde. O to sa Kolíková snaží, ako originálny produkt spomínaných mimovládiek (mimochodom náhodne bola členkou Ficovej exekutívy ako  štátna tajomníčka u Žitňanskej?) aj v súvislosti s masívnym porušovaním základných ľudských práv cez Mikasove vyhlášky a uznesenia vlády Slovenskej republiky, ktorými bez ústavného základu sú zjavne obmedzované a likvidované základné ľudské práva, ktoré u občanov nesporne zakladajú titul na náhradu škody. Zároveň sa zoslabuje nezávislosť sudcu i pri personálnych presunoch. Statusové postavenie sudcu sa dostáva do absolútnej politickej závislosti v spojitosti so zachovaním si sudcovského povolania. Konštituovanie Najvyššieho správneho súdu v konečnom dôsledku umocní destabilizáciu právneho poriadku najmä tým, že sa zvýši právna neistota a nepredvídateľnosť v rozhodovacom procese. Jednoducho povedané, Najvyšší súd a Najvyšší správny súd môžu nakoniec v budúcnosti vykladať tú istú právnu normu rôznym spôsobom. V záujme právnej istoty a právnej stability je potrebné práve ísť opačnou cestou dokonca formou zrušenia ústavného súdu a vytvorenia ústavno-právneho kolégia na Najvyššom súde SR. Iba tak sa môže posilniť zjednocovanie súdnych rozhodnutí, aby tá istá právna situácia nebola riešená dvomi súdmi diametrálne a antagonisticky opačným spôsobom.

Obvinenie a záhadné úmrtie prezidenta policajného zboru Milana Lučanského, obvinenie Dušana Kovačika, bývalého špeciálneho prokurátora, zadržanie riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského… Neodzrkadľuje to podľa Vás to, že celý systém justície je od základov narušený a nefunguje tak, ako by mal v právnom štáte fungovať?

JUDR. ŠTEFAN HARABIN: Vo všetkých citovaných prípadoch platí princíp prezumpcie neviny. Nemožno ale opomenúť, že v justičných zložkách a tiež v policajných je prítomná korupcia, ktorá nadobudla obludné rozmery práve potom, keď politici Kaliňák a Lipšic ako ministri vnútra, vyňali policajnú inšpekciu z Policajného zboru iba podzákonným opatrením uverejneným vo Vestníku Ministerstva vnútra SR a včlenili ju nesystémovo do organizačnej štruktúry Ministerstva vnútra SR a podriadili ju priamo pod ministra vnútra. Na podklade toho prestal fungovať systém kontroly a preverovania zákonnosti postupu políciou spomínanou policajnou inšpekciou, pretože tej politicky velil minister vnútra a minimálne neoficiálne určoval to, aká korupcia prípadne iná trestná činnosť v policajných radoch sa bude stíhať a ktorá nie. Dokonca ako treba odrovnať tých policajtov, ktorí sa nepodvolili v tejto spojitosti dopredu nastoleným  požiadavkám politikov v konkrétnych trestných kauzách.

Je podľa Vás pán Daniel Lipšic vhodná osoba na to, aby bola vo funkcii špeciálneho prokurátora?

JUDR. ŠTEFAN HARABIN: Paradoxne je. Lebo bez najmenších pochybnosti v krátkom čase  určite zlikviduje špeciálnu prokuratúru. Čo treba hodnotiť ako pozitívny prvok v budúcom procese smerujúcom k návratu právneho štátu. Takmer vo všetkých kauzách, ktoré dozoruje je v konflikte záujmov. Celý rad obvinených obhajoval, takisto obhajoval poškodených v trestnom konaní. Vo veľkom množstve mediálne sledovaných káuz, ktoré sú teraz dozorované špeciálnou prokuratúrou dopredu už vyslovoval svoje právne názory na vinu konkrétnych osôb. Z tohto titulu všetky tieto trestné veci budú musieť byť dozorované generálnou prokuratúrou, lebo ináč cez osobu Lipšica, budú mať rukopis zjavnej nezákonnosti. No a keďže ide o takmer všetky kauzy, potom špeciálna prokuratúra, pokiaľ sám Lipšic odtiaľ neodíde, bude musieť byť legislatívne zrušená. Navyše Lipšic nemá justičnú skúšku urobenú zákonným spôsobom. Kradol na ministerstve spravodlivosti prostredníctvom na jeho osobu realizovaných prieskumov verejnej mienky, ktoré nezaplatil on, ale platcovia dane, čiže my všetci. Verejne podvádzal  spoločne s Krajňákom a Konečným (šéfom NBÚ) pri získaní bezpečnostnej previerky.

About The Author

Možno Vás bude zaujímať