Lavrov v nepublikovanom texte pre „Politiko“: „Brusel si kupuje čas na konflikt s Ruskom do roku 2030“(19. júna 2026) 2. časť
V januári 2022 však Spojené štáty a NATO odmietli ruský návrh na uzavretie právne záväzných dohôd o vzájomných bezpečnostných zárukách a európski členovia Aliancie sa na tom aktívne podieľali.
Po začatí špeciálnej vojenskej operácie zjednotená Európa podporila kurz britského premiéra, ktorého cieľom bolo zmariť istanbulské rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou. „Výzva Borisa Johnsona Kyjevu, aby „nič nepodpisoval a len bojoval“, na dlhý čas uzavrela možnosť skutočnej diplomacie,“ pripomenul Lavrov.
Vynára sa otázka: prečo teraz európski lídri zrazu „zmenili stôl“ a začali hovoriť o rokovaniach a čo vlastne chcú svojimi vyhláseniami dosiahnuť. Upozornil na nedávne vyhlásenia šéfky európskej diplomacie Kaji Kallasovej, ktorá tvrdila, že dialóg s Ruskom je nevyhnutný na to, aby Moskve boli sprostredkované podmienky Európy, medzi ktoré patrí vyplatenie „reparácií“ Ukrajine, stiahnutie ruských vojsk z Podnesterska a Zakaukazska, zrušenie zákona o „zahraničných agentoch“ a určenie maximálneho počtu ozbrojených síl Ruskej federácie.
Skutočným cieľom EÚ nie je rokovať s Ruskom, ale zachrániť režim Zelenského
Kallasová sa domnieva sa, že „je nemožné dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier bez toho, aby bolo Rusko brané na zodpovednosť,“ dodal Lavrov s tým, že 19. mája tohto roku počas zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN Kallasová zdôraznila, že „vojenská podpora Ukrajiny nie je v rozpore so snahou o mier, ale je predpokladom pre vedenie svedomitých rokovaní“.
Lavrov povedal, že Európa má v úmysle viesť rokovania s Ruskom súbežne s pokračovaním právnej agresie vykonávanej prostredníctvom Rady Európy. V rámci tejto kedysi renomovanej organizácie sa vytvárajú štruktúry, „ktoré majú Rusko brať na zodpovednosť“: „register škôd“, „prefíkaná komisia“ a „špeciálny tribunál“.
Európska únia dala „zelenú“ zadržiavaniu obchodných lodí na otvorenom mori. Niekoľko takýchto incidentov sa už stalo v Baltskom mori a Atlantickom oceáne. „Zároveň Západ priviera oči pred teroristickými diverziami Ozbrojených síl Ukrajiny v Čiernom a Stredozemnom mori.“
Lavrov preto vysvetlil, že skutočným cieľom európskych lídrov nie je rokovať s Ruskom, ale zachrániť režim Vladimíra Zelenského a zachovať ho ako predmostie pre pokračovanie boja proti Rusku.
Za týmto účelom sa európske hlavné mestá snažia zabezpečiť čo najrýchlejšie prímerie, aby zabránili kolapsu Ozbrojených síl Ukrajiny na fronte. Zámerom je „zmraziť“ konflikt bez odstránenia jeho základných príčin a potom okamžite vyslať na Ukrajinu vojenské kontingenty britsko-francúzskej „koalície ochotných“, poukázal.
Dodal, že je všeobecne známe, že európske elity investovali svoj politický kapitál do konfrontácie s Ruskom a minuli stovky miliárd dolárov na podporu kyjevského režimu a na zvýšenie vojenských rozpočtov krajín Európskej únie a NATO.Ako poukázal, v Európe plánujú dosiahnuť plnú bojovú pohotovosť na prípadný konflikt s Ruskom do roku 2030.
Dovtedy chcú získať čas rôznymi spôsobmi. Ako cynicky vyhlásil náčelník generálneho štábu Belgicka v apríli tohto roku: „Máme ešte pár rokov vďaka krvi Ukrajincov, ktorí nám ten čas kupujú,“ spomínal Lavrov.
Poznamenal, že zjednotená Európa naďalej fantazíruje o expanzii, má v úmysle zaradiť Ukrajinu a Moldavsko do svojej sféry vplyvu a postupne vťahuje Arménsko do svojej obežnej dráhy.
NATO sa rozšírilo na východ a pohltilo Fínsko a Švédsko. Ukrajina je vnímaná ako „úderná päsť“ budúcich európskych ozbrojených síl, autonómnych od USA a NATO,“ povedal. Hovoriac o rizikách pre globálnu bezpečnosť, Lavrov zdôraznil, že táto situácia so sebou nesie vážne riziká, pretože priamy konflikt medzi NATO a Ruskom by sa mohol rýchlo vystupňovať do výmeny jadrových úderov s katastrofálnymi následkami.
