Lavrov v nepublikovanom texte pre „Politiko“: „Brusel si kupuje čas na konflikt s Ruskom do roku 2030“(19. júna 2026) 1. časť
Náhla zmena rétoriky Európy, pokiaľ ide o rokovania o Ukrajine, vyvoláva otázku, aké ciele chcú európski lídri vlastne svojimi vyhláseniami dosiahnuť, napísal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v autorskom texte „Ukrajina, Európa a globálna bezpečnosť“, publikovanom v časopise „Medzinárodný život“ (Mezhdunarodnaya Zhizn / International Life)
Ruské ministerstvo zahraničných vecí zdôraznilo, že tento Lavrovov text bol pôvodne plánovaný na publikovanie v európskom vydaní „Politika“ (Politico), ale redakčná rada sa na poslednú chvíľu rozhodla ho nezverejniť.
Ruský minister zahraničných vecí odkázal na skutočnosť, že lídri Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka, ako aj Vladimir Zelenskyj, na stretnutí v Londýne 7. júna predložili Rusku päť požiadaviek ako podmienky na dosiahnutie „spravodlivého a trvalého mieru“ na Ukrajine. Dodal, že na základe tohto súboru požiadaviek zjednotená Európa navrhuje svoju účasť v dialógu s Moskvou.
Lavrov v nepublikovanom texte pre „Politiko“ 1.časť
Celá skúsenosť s rokovaniami s Európou ako súčasťou „kolektívneho Západu“ za posledných dvadsať rokov svedčí len o jednej veci: rokovania s Ruskom sú klamlivou taktikou, diplomatickým krytím geopolitickej expanzie Západu a jeho inštitúcií, predovšetkým NATO a Európskej únie, smerom na východ – smerom k ruským hraniciam,“ zdôraznil Lavrov.
Zdôraznil, že nemožno poprieť príspevok Európy k rozdúchavaniu ukrajinskej krízy. „Spoločne s Američanmi Európania inšpirovali v roku 2004 v Kyjeve „oranžovú revolúciu“.
„S cieľom vytvoriť na Ukrajine protiruské predmostie už roky vo veľkom meradle kupujú politikov a celé politické strany, prepisujú históriu a vzdelávacie programy, živia a podporujú ukrajinský nacionalizmus a robia všetko pre to, aby Ukrajinu od Ruska dištancovali,“ vysvetlil ruský minister zahraničných vecí.
Pripomenul tiež, že v roku 2013 Európska únia odmietla ruský návrh na nájdenie kompromisného riešenia týkajúceho sa Asociačnej dohody, ktorej podpísanie Brusel požadoval od Viktora Janukovyča, vtedajšieho prezidenta Ukrajiny. Lavrov poukázal na to, že Ukrajine bolo ponúknuté otvorenie jej trhu bez prísľubu reciprocity, hoci by to bolo nezlučiteľné s pokračujúcou účasťou Kyjeva v zóne voľného obchodu Spoločenstva nezávislých štátov.
Ruský minister zahraničných vecí dodal, že po tom, čo Janukovyč požiadal o odloženie podpísania dohody, Európania vyprovokovali pouličné nepokoje a potom vo februári 2014 štátny prevrat v Kyjeve.
Potom sa Nemecko, Francúzsko a Poľsko správali mimoriadne a rovnako zákerne. Hoci zaručili implementáciu dohody medzi opozíciou a Janukovyčom, „umývali si ruky“ hneď ako sa k moci dostala práve opozícia, ktorá bola pod ich kontrolou, s vysvetlením, „že demokracia vraj niekedy môže nabrať nečakaný obrat,“ povedal.
Lavrov dodal, že potom Európania začali podporovať nové úrady a keď boli 2. mája 2014 v Odese upálené desiatky nevinných zástancov zblíženia s Ruskom, z Európy neprišlo ani slovo odsúdenia.
Ako garanti Minských dohôd z roku 2015 Francúzsko a Nemecko de facto povzbudzovali ukrajinský režim k sabotovaniu jeho záväzkov. Angela Merkelová a François Hollande až po začiatku špeciálnej vojenskej operácie priznali, že Kyjev nikdy neplánoval implementovať Minské dohody, ktoré jednomyseľne schválila Bezpečnostná rada OSN. Cieľom bolo získať čas na „posilnenie moci“ Ozbrojených síl Ukrajiny a zásobenie ich západnými zbraňami, poznamenal ruský minister zahraničných vecí.
Dodal, že Rusko zo svojej strany urobilo všetko pre to, aby prekonalo bezpečnostnú krízu v Európe diplomatickými prostriedkami.
