Matica slovenská vyhlasuje rok 2025 za „Rok zahraničných Slovákov“
- Nikolaj Patrushev: „Je možné, že Ukrajina tento rok úplne prestane existovať“ - 14 januára, 2025 20:06
- Trumpov plán: USA kúpia Grónsko - 14 januára, 2025 10:13
- Ponuka 2 000 dolárov za hodinu: Elita Kalifornie si najala súkromných hasičov, pretože lesné požiare ničia Los Angeles - 12 januára, 2025 22:48
Matica slovenská, najstaršia kultúrna ustanovizeň Slovenska, ktorá od svojho vzniku v roku 1863 nepretržite podporuje Slovákov v zahraničí, vyhlasuje rok 2025 za „Rok zahraničných Slovákov“. Tento významný projekt si kladie za cieľ pripomenúť historické udalosti a osobnosti, ktoré formovali slovenské diaspóry po celom svete a výrazne ovplyvnili kultúrne, vedecké, umelecké či náboženské prostredie mimo hraníc Slovenska.
Kontakty, podpora a spolupráca so zahraničnými Slovákmi patrí medzi ťažiskové oblasti v činnosti našej najstaršej kultúrnej ustanovizne, čo dokazuje zriadenie špecializovaného Ústavu pre zahraničných Slovákov, resp. Krajanského múzea Matice slovenskej. V roku 2025 si Matica slovenská pripomenie jubileá významných osobností krajanského života, akými boli Jozef Podhradský, Peter Tvrdý, Štefan Furdek, Hana Gregorová, Rudolf Dilong, Ján Sirácky a ďalší, ktorí zohrali dôležitú úlohu v živote slovenských komunít po celom svete. Súčasne sa Matica zameria na historické udalosti, ktoré sú spojené s osudmi zahraničných Slovákov.
Medzi ne patrí zatvorenie Matice slovenskej v roku 1875, prijatie Clevelandskej dohody počas prvej svetovej vojny v roku 1915, ukončenie druhej svetovej vojny v roku 1945 či smrť významného správcu Matice slovenskej a zakladateľa Zahraničnej Matice slovenskej Jozefa Cígera Hronského v roku 1960.
Slováci sa ako novodobý národ formovali v zložitých podmienkach Uhorského kráľovstva a Habsburskej monarchie. Už od konca 18. storočia začali opúšťať svoju domovinu, najmä hornaté oblasti severného Slovenska, a usadzovali sa na Dolnej zemi, ktorá zahŕňa súčasné Maďarsko, Rumunsko, Srbsko a Chorvátsko. Tieto komunity si dodnes uchovávajú slovenskú kultúru, jazyk a tradície.
Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1867 však veľká vysťahovalecká vlna zo Slovenska smerovala do Spojených štátov amerických. Tisíce slovenských robotníkov a farmárov opustili svoju vlasť a založili si nový život v Amerike, kde ich podporovala národne uvedomelá inteligencia, najmä duchovenstvo. Významnú úlohu tu zohral rímskokatolícky kňaz Štefan Furdek, zakladateľ Slovenskej ligy v Amerike, ktorý bol považovaný za „prezidenta amerických Slovákov“.
V priebehu 20. storočia pokračovali ďalšie vlny emigrácie, motivované najmä sociálnymi či politickými dôvodmi. Slováci nachádzali nový domov v Kanade, Argentíne, Francúzsku, štátoch Beneluxu či ďalších krajinách. Po druhej svetovej vojne a politických udalostiach v rokoch 1948 a 1968, ako aj po roku 1989, sa tisíce Slovákov presťahovali za prácou a vytvorili nové alebo posilnili staršie slovenské komunity v Česku, Rakúsku, Nemecku, Veľkej Británii či Írsku.
Vyhlásením Roku zahraničných Slovákov Matica slovenská zdôrazňuje svoj záväzok prehlbovať vzťahy s krajanmi a uchovávať národné dedičstvo aj mimo hraníc Slovenska. Rok 2025 bude príležitosťou na reflexiu spoločnej histórie a na posilnenie kultúrnych väzieb so slovenskými komunitami roztrúsenými po celom svete.
