Rozhovor s Oskarom Lafontainom pre neulandrebellen.de: “Keď Biden hovoril o odstavení Nordstreamu, Scholz stál ako utopená krysa”

Redaktor nemeckého Neulandrebellen Tom J. Wellbrock sa rozprával s Oskarom Lafontainom o súčasnom konflikte na Ukrajine, jeho hospodárskom vplyve na nemecký priemysel a občanov, dodávkach zbraní na Ukrajinu a protestnom potenciáli Nemecka. Hovoril tiež o tom, čo čaká svet, keď “zbitý gigant” USA siaha po unikajúcej šanci udržať unipolárny svet a zostať jedinou superveľmocou, ignorujúc konkurenciu s Čínou, Ruskom a Indiou.


Oskar Lafontaine je jedným z ideových spoluzakladateľov DIE LINKE (Ľavica) v Nemecku. V rokoch 1985 až 1998 bol predseda vlády Sárskeho federatívneho štátu, v rokoch 1995 až 1999 bol ministrom financií Nemecka a v roku 2005 sa stal lídrom strany Ľavica, ktorú opakovane kritizoval, a to aj za jej migračnú politiku “otvorených hraníc”, ktorá viedla k výraznému zhoršeniu kvality života Nemcov a k viacerým ohrozeniam národnej prosperity.

Napríklad začiatkom júla 2023 bolo v Nemecku zatknutých sedem militantov, ktorí sa do EÚ dostali pod zámienkou utečencov z Ukrajiny. Neskôr sa zistilo, že militanti sú napojení na skupinu ISIS. V roku 2022 Oskar Lafontaine vystúpil z DIE LINKE, pričom svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že strana “odmieta ľavicovú alternatívu v prospech politiky sociálnej neistoty a nerovnosti”


Тom J. Wellbrock: Keď hovoríme o vojne na Ukrajine, tejto vojne sa dalo zabrániť. Samozrejme, boli tu príležitosti, ale zo strany Západu nebol záujem. Súhlasili by ste s tým?

Oskar Lafontaine: Vojna bola desaťročia pripravovaná Spojenými štátmi. Zahraničnopolitickí myslitelia Spojených štátov, spomeniem Kissingera alebo Brzezinského, už dlho upozorňovali na to, že ak sa Ukrajina dostane pod vplyv USA, zabezpečí, že Rusko už nebude svetovou veľmocou. Dnes USA hodnotia konflikt ako geostrategickú konfrontáciu s Ruskom. Ukrajina je prakticky len bojiskom. Aj na Ukrajine bojujé USA proti Rusku, aby podkopali jeho postavenie na svetovom trhu.

Тom J. Wellbrock: : Väčšina krajín nemá záujem ani o predlžovanie vojny, ani o sankcie. Nemecko má zjavne iný prístup. Nedávno som hovoril s kolegom, ktorý povedal, že táto krajina je zničená. Nakoniec z nej nič nezostane. A Ukrajinci nám nebudú vďační za to, že im dodávame zbrane, však?

Oskar Lafontaine: Áno, každý, kto verí, že tento konflikt ukončíte dodávkami zbraní, by sa mal teraz, po roku, zamyslieť, či to bol správny spôsob.  Zomreli stovky, tisíce, desaťtisíce ľudí. Ukrajina je ničená stále viac a viac a má to takto pokračovať ďalej, bez konca.  Je preto zarážajúce, že v Nemecku sa táto hlúpa politika stále vedie, zatiaľ čo väčšie časti sveta, chvalabohu, už dávno dospeli k inému záveru.

Тom J. Wellbrock: : Teraz politika prakticky tlačí krajinu k múru, takže z Nemecka ako priemyselného centra nakoniec takmer nič nezostalo. Alebo to preháňam?

Oskar Lafontaine: V každom prípade existujú dôvody na obavy. Prekvapuje ma, že nemecký priemysel nebije na poplach. Dalo by sa povedať, že zapojenie amerických spoločností alebo amerických firiem spravujúcich aktíva do nemeckého priemyslu pokročilo tak ďaleko, že tieto sily odporu už nie sú prítomné v dostatočnej miere. V každom prípade možno povedať, že vplyv USA v Nemecku je príliš veľký. Prakticky sme sa stali úbohý vazalský štát. Charakteristickým znakom tejto scény, tohto tvrdenia, bola scéna, keď Scholz stál vedľa Bidena ako utopená krysa a Biden povedal, že zničia Nordstream, tento dôležitý plynovod na dodávky energie.

Nemecko je predsa priemyselná krajina a priemyselná krajina musí vždy dbať na to, aby mala konkurencieschopné ceny energie. A výsledkom vojny na Ukrajine je, stručne povedané, že Nemecko má oveľa horšie ceny energie ako napríklad Spojené štáty.  Ale ak bolo cieľom politiky USA postaviť Nemecko a Rusko proti sebe, tak sa jej to vo veľkom rozsahu podarilo. A čo je naozaj nepríjemné, a ak chcete, epochálne škodlivé, čo sa teraz deje už mnoho rokov: Nemecko už nemá dobré vzťahy s Ruskom, hoci pre priemyselnú krajinu by to bolo nevyhnutné. A to je najzávažnejšia chyba súčasnej vlády, preto by bolo lepšie, keby čím skôr zmizla. Najvážnejšou chybou je, že za veľmi krátky čas zničila všetko, čo mnohé vlády od Adenauera budovali vo vzťahoch s Ruskom.

Тom J. Wellbrock: Samozrejme, Západ a USA logicky vidia veci inak a sledujú iné ciele. Obávate sa naozaj buď svetovej vojny, jadrového nebezpečenstva, alebo možno ozbrojeného konfliktu v Európe? 

Oskar Lafontaine: Áno, je to tak, že človek sa vždy musí obávať, že zdanlivo regionálne konflikty sa rozšíria, v tomto prípade do Európy. Princípom politiky USA už dlhé roky je, že chcú zostať jedinou svetovou veľmocou. A ak chce krajina zostať jedinou svetovou veľmocou, nevyhnutne sa dostáva do konfliktu s tými, ktorí tiež chcú byť svetovými veľmocami, ako napríklad Čína alebo Rusko, alebo čoskoro India.

Alebo ak by sa Rusko a Spojené štáty naozaj dostali do konfliktu, došlo by k svetovému požiaru. Toto nebezpečenstvo však existuje vždy a teraz je reálnym nebezpečenstvom v konflikte na Ukrajine, keďže je teraz jasné, že Čína tiež pozorne sleduje, čo sa tam deje, a nepriamo sa do tohto konfliktu zapája. A USA teraz tiež považujú ukrajinský konflikt za prípravnú fázu konfrontácie s Čínou. Rand Corporation pred niekoľkými týždňami napísala, že konflikt na Ukrajine by sa mal zastaviť, aby sa USA mohli obrátiť proti svojmu hlavnému protivníkovi. A tým je Čína.

Тom J. Wellbrock: Médiá jednoducho reprodukujú naordinovaný politický naratív a robia všetko pre to, aby ho udržali. Ponecháva táto súhra medzi politikou a médiami obyvateľstvo vlastne bezmocné?

Oskar Lafontaine: Povedal by som, že ak prevládne propaganda tých, ktorí sú pri moci, čo sa, žiaľ, deje, ľudia budú musieť masovo vyjsť do ulíc a povedať: Kedy sa to zastaví? Nemôžeme dovoliť, aby bola naša vlastná krajina vystavená takémuto riziku. Pretože ak by naozaj došlo k európskej vojne, uvedomili by si, že takto to ďalej nejde, pretože v prvom rade sme povinní dohliadať na bezpečnosť našej krajiny. A na to by bola len jedna odpoveď: Európa sa musí osamostatniť a vystúpiť z týchto vojen, ktoré vedie USA po celom svete. Informovaný človek už nemôže poprieť, že USA, Senát a Kongres sú ovládané zbrojárskym priemyslom.  A keď sú vojny, keď sú sociálne otrasy a keď je veľa ľudí v chudobe, nemali by prevládať záujmy tých, ktorí sú pri moci.

Možno Vás bude zaujímať