Katarína ROTH NEVEĎALOVÁ: “Dnes sa všetci v Bruseli tvária, že len ten jediný názor je správny, ktorý je proukrajinský”
- Alžírsko vyzýva Bezpečnostnú radu OSN, aby sa stretla v súvislosti s masovými hrobmi v Gaze - 4 mája, 2024 08:21
- Ruský vyslanec odmieta obvinenia USA z účasti Ruska na kybernetických útokoch na Európu - 4 mája, 2024 08:08
- Koaliční poslanci chcú odvolávať Máriu Kolíkovú z postu predsedníčky výboru na kontrolu činnosti SIS - 2 mája, 2024 18:02
Pani europoslankyňa, onedlho sa končí mandát súčasným europoslancom vrátane Váš. Zvykne sa tak na konci mandátu sumarizovať čo sa stihlo a čo sa naopak nestihlo. Ako Vy hodnotíte svoj mandát?
Tým, že som vlastne mandát nemala celý, nastúpila som minulý rok na začiatku roka po mojom zosnulom kolegovi Mirovi Čižovi, tak je ťažké povedať, čo sa dosiahlo alebo nedosiahlo, lebo za jeden rok a pár mesiacov nedokážete urobiť nejakú veľkú zmenu. Ale ja si myslím, že to, čomu som sa ja venovala, a to bola aj podpora slovenských pôdohospodárov, tak sme sa posunuli dosť výrazným spôsobom a hlavne aj vďaka spolupráci s pánom ministrom pôdohospodárstva Richardom Takáčom. Teraz máme napríklad na stole niekoľko zmien v oblasti poľnohospodárstva, kde chceme viac podporiť poľnohospodárov, zjednodušiť ich fungovanie. Veľa sme hovorili tento rok aj o Ukrajine, o dovoze ukrajinských produktov, poľnohospodárskych komodít, hlavne odtiaľ <z Ukrajiny pozn.red.>, ako to nešťastne ovplyvňuje aj život na Slovensku. Čiže toto sú témy, ktorým som sa ja venovala a verím, že aj vďaka mojej práci sa to posunulo trochu k lepšiemu. Táto práca nekončí, je toho ešte stále veľa.
Vy ste spomenuli to pôdohospodárstvo a rozprávali sme sa, že práve v tejto oblasti nastali veľké zmeny a došlo k dohode v rámci návrhu. O čo ide?
Vieme, že to je veľká téma, že nás vlastne zaplavili na východe Európskej únie a na Slovensku, hlavne dovozom obilia aj iných komodít z Ukrajiny. Diskutujeme o tom aj preto, že súčasná výnimka pre Ukrajinu platila do začiatku júna tohto roka a preto sa Európska komisia snažila ju predĺžiť o rok, lebo tak sa to vlastne robí. No a dospelo sa <pred pár dňami, pozn.red.>k nejakej ďalšej dohode, ktorá takisto nie je pre nás veľmi dobrá. Nám sa nepáči, lebo tie rokovania teda prebiehajú už niekoľko mesiacov, a o čo ide je vlastne nejaký set komodít, ktoré sa dovážajú, ako je obilie, hydina, alebo hydinové mäso, vajíčka, med a tak ďalej. A nám hlavne vadí dovoz obilia, pretože ten nám spôsobil to, že my nevieme vyviezť zo Slovenska obilie, ktoré sme vypestovali pre trhy v Európskej únii, pretože ho nahradilo práve ukrajinské. Okrem toho, to ukrajinské obilie je momentálne u nás, je všade v Európskej únii, aj keď pôvodne malo byť určené na to, aby sa vyviezlo do tretích krajín, ako je Afrika a tak ďalej, kde ľudia hladujú, kde to obilie potrebujú. Kvôli tomu, že sme urobili tento voľný trh s Ukrajinou, čo sa týka dovozu obilia, sme úplne deformovali tieto trhy, nielen pre Ukrajinu, ktorú už dnes nahradilo napríklad Rusko v Afrike, ale sme vlastne veľmi deformovali aj trhy v Európskej únii a veľmi sme ublížili aj našim poľnohospodárom. A samozrejme, teraz sa idú prijať nové kvóty a nové clá pre tieto ukrajinské produkty. No a je tam znova vynechané obilie, ktoré je našim najväčším problémom. Čiže sú tam pridané komodity, ktoré vadia ako je cukor, med a ďalšie. Ale nie je tam pridané stále obilie, čo je náš veľký problém, čiže predpokladám, že o tom bude zase ešte ďalší boj a hovorila som aj so slovenským ministrom pôdohospodárstva, máme na to rovnaký názor, čiže ideme bojovať ďalej.
Vráťme sa k hodnoteniu toho európskeho mandátu. Európsky parlament, respektíve činnosť Európskeho parlamentu bola počas svojho mandátu poznačená takými dvoma kľúčovými udalosťami. Jednou bola covid pandémia, druhou bol konflikt na Ukrajine. Vysporiadala sa EÚ s tými problémami dostatočne podľa Vás?
Nemyslím si, pretože to bolo niečo, na čo sme neboli pripravení ani na jednu vec, ani na druhú. Keď hovoríme o covide, tak samozrejme aj tie opatrenia, ktoré boli prijímané, boli neúplne dostatočné, boli také ad hoc, vymýšľalo sa, že nejaká dobrá prax a podobné veci. A hlavne nám to ukázalo, že nie sme pripravení na pandémiu tohto typu, nevedeli sme, čo máme robiť, že nevieme tak dobre spolupracovať. A v konečnom dôsledku, keď hovoríme o ľuďoch, ktorí sa chceli vakcínovať, tak sme boli strašne zahľadení do seba ako Únia, napríklad keď africké krajiny chceli napríklad vakcíny a my sme im neposlali, tak mysleli sme len na seba. Potom sme ich nakúpili obrovské množstvo. Urobil sa veľmi známy deal s Pfizerom, ktorý si pani predsedníčka Európskej komisie vymyslela, a bohvie koľko za to dostala peňazí, stále to nie je vyšetrené. To zase odhalilo nejaké nekalé praktiky. A dnes napríklad musíme kupovať od Pfizeru vakcíny, ktoré vlastne nepoužívame. Namiesto toho, aby sme trošku rozmýšľali a dali ľuďom tú možnosť, že kto chce, či nechce <sa vakcínovať, pozn.red.> Aj celé to očkovanie, či je správne, nesprávne sme nevedeli nejako vyhodnotiť a naozaj, keď boli niektorí, ktorí chceli to <vakcínovať sa, pozn.red.>… neboli sme ochotní vystúpiť z toho európskeho, že len pre nás to bude, a len pre naše deti, ako sa hovorí v tom porekadle. V podstate sme neboli napríklad ochotní pomôcť tým tretím krajinám, ako sme mohli. Čím sme ukázali, že sme veľmi sebeckí. A keď hovoríme o vojne na Ukrajine, tak samozrejme to bol obrovský problém, ktorý nám ukázal takisto, akí sme… ako sa dokážeme nechať ovplyvniť nejakými názormi. Pretože dnes všetci sa tu tvária v Bruseli, že len ten jediný názor je správny, ktorý je proukrajinský … za každú cenu do posledného momentu, do posledného náboja, do posledného človeka brániť, lebo Ukrajina je európska. Pričom pred desiatimi rokmi to bola jedna z najviac korumpovaných krajín, ako sme ju my vnímali v Európskej únii. Všetci sme vedeli, že je tam vysoká korupcia, boli tam v kuse nejaké problémy, protesty, striedanie vlád, nedemokratické procesy a zrazu tam vypukla vojna a my sa tvárime, že teraz je všetko v poriadku, oni sú super demokratickí. Komisia má predstaviť spôsob, ako sa niektoré krajiny dostanú do Európskej únie ako nejaký nový spôsob prístupu, s čím ja nesúhlasím, pretože pravidlá by mali byť rovnaké pre všetkých ako boli pre nás <Slovenskú republiku, pozn.red.>. Ale Európska Komisia predstavila nejaký zjednodušený spôsob vstupu do Európskej únie, ktorý má práve slúžiť Ukrajine. Ale keďže bol veľký protest, aby to nebolo len pre jednu krajinu, tak bude to pravdepodobne aj pre krajiny Západného Balkánu, ako je Srbsko, ako je Bosna a ďalšie krajiny, ktoré potenciálne môžu byť členom. Čiže zrazu ideme akoby ohýbať naše vlastné pravidlá, len preto, že sme si mysleli, že treba tej Ukrajine takto pomôcť. A ukázalo to, že my vlastne nie sme schopní dobre reagovať, že sa naozaj necháme ovplyvniť takými dezinformáciami, ale v tomto prípade to nie sú dezinformácie z tých alternatívnych zdrojov, ale sú dezinformácie naše vlastné, keď si hovoríme, že toto je to jediné, čo by sme mali robiť ako únia, s čím ja nesúhlasím. My sme ochotní napríklad akceptovať, že niekto to nechce robiť, že niektoré krajiny ako Slovensko nesúhlasia s vojenskou pomocou, pretože primárnym cieľom Európskej únie bolo vytváranie mieru a nie podpora vojny. Je to jeden zo základných princípov, na čom Európska únia stojí a dnes z toho princípu ustupujeme, aby sme boli „veľmi krásni“ voči Ukrajine. Na druhej strane sme osamotení ako Európska Únia a čiastočne Spojené Štáty v tej podpore, pričom ostatné časti sveta sa tvária, že to je lokálny konflikt, ktorý by sa mal vyriešiť mierovou cestou a nebudeme k nemu dovážať nejaké zbrane alebo nebudeme k nemu prispievať. Čiže trošku to odhalilo takú našu <Európskej únie> nedostatočnú prípravu na nejaký problém. A tým, že sa necháme jednoducho zviesť z cesty tým, že sa tu postaví par aktivistov, ktorí povedia, že je to tak, potom sa postaví pani predsedníčka Európskej komisie, ktorá je tiež aktivistka pre mňa, pretože nie je ochotná akceptovať nejaký názor, hovorí si čo chce, pričom nemá na to nijaký mandát. A to tak odhalilo takú tú neúplnú dokonalosť Európskej únie, a preto je potrebné sa na tým lepšie zamyslieť. Nerobiť ďalšie vnútorné reformy, nepokračovať ďalej hlbšie, ale zamyslieť sa na tým, čo všetko máme, ako to vieme zlepšiť, ako to vieme naozaj tým občanom vysvetliť, aby chápali, že tá Únia nie je zlá, len ju možno nevedú dobrí ľudia. Čiže je to o tých ľuďoch, ktorých treba vymeniť a treba naozaj sa zamyslieť, ako možno zlepšiť to, čo máme.
Nadviažem na Vás, Vy ste veľmi často vyzývali Európsky parlament, aby sa nezasielali zbrane na Ukrajinu. Taktiež ste veľakrát vyzývali, aby sa začalo rokovanie o mieri. Väčšina europoslancov má však opačný názor. Čo je podľa Vás tým dôvodom? Prečo tá EÚ z toho hospodárskeho a ekonomického charakteru sa viac približuje k tomu vojenskému?
Sú tam dva problémy podľa mňa. Jeden je hlúposť tých ľudí, ktorí nechápu, čo to znamená. A taká druhá časť je, že sa necháme proste ovplyvniť niečím, čo si myslíme, že je „hurá systém“ a my sme aktivisti. Veľa poslancov dnes v Európskom parlamente nie sú skutoční politici. Sú to aktivisti, ktorí sa dostali na kandidátky z nejakého dôvodu, pretože sú influenceri, pretože vedia ovplyvniť nejakú časť spoločnosti, pretože sú akože populárni s nejakou témou. A v skutočnosti to nie sú politici, to nie sú ľudia, ktorí tvoria politiku, ale oni majú len nejakú jednu vec, ktorej sa venujú, na ktorú majú zameraný celý život a potom v podstate tak vyzerá, že ich ľahko ovplyvní nejaký hurá systém, hurá názor, že poďme toto robiť, lebo to je akoby skvelé. Až potom je tam ten tretí aspekt, že veľa krajín a tým aj tých poslancov to vníma, že môžu Rusku niečo vrátiť po nejakom čase. Vieme, že tá Studená vojna, ktorá bola, bola veľmi polarizujúca a niektoré krajiny do dnes majú voči Rusku nejakú zášť, pretože historicky…, pretože niečo…, pretože Putin je podľa nich taký a taký… ale v skutočnosti tam nie je až tak veľa racia, sú to skôr emócie, ktoré majú. A teraz majú zrazu pocit, že týmto to môžu Putinovi a Rusku vrátiť, čo nie je úplne správny postoj, pretože nikto si neuvedomuje, že akokoľvek to je, v jednom momente tá vojna skončí. Bude ten deň po <vojne>. A čo budeme potom robiť? A keď sa na to spýtate, tak na to nemá nikto odpoveď. Čo je cieľom, čo chceme dosiahnuť? Keď je cieľom pre EÚ alebo pre týchto ľudí porážka Ruska, čo to znamená? Rozdelíme si Rusko ako Nemecko na niekoľko sekcií alebo že čo tam urobíme s tým Ruskom, že čo mu dáme, teraz nám bude platiť, bude platiť Ukrajincom, a čo sa proste stane, že ak rozdelíme alebo čo budeme chcieť urobiť. A na toto nemá nikto odpoveď. Čiže oni si neuvedomujú, že akokoľvek, to bude raz, bude ten moment, keď s nimi budeme musieť znova začať spolupracovať aj ako Európska únia, lebo stále to bude náš sused. Oni sa nepresťahujú na južnú sféru Zemegule, oni neodídu niekde do Afriky , stále budú na tom istom mieste, a stále tam budú tí istí ľudia, ktorí sa možno trošku obmenia, ale to Rusko je obrovská krajina, s ktorou my musíme robiť. Nemusí sa nám páčiť, čo sa deje na Ukrajine, ale musíme byť schopní vyhodnotiť, že čo už nie je príliš. A mne sa nepáči, keď niekto hovorí, že fakt do posledného náboja, do posledného človeka, lebo my ich musíme poraziť, a to je jediná možnosť, ale že čo bude potom, si už neuvedomujú. A to je veľmi krátkozraké a to nepomáha k riešeniu toho konfliktu, keď chceme za každú cenu proste poraziť niekoho, kto sa poraziť až tak ľahko nedá. A nevadí nám, že na tej Ukrajine zomierajú proste ľudia, ktorí za to nemôžu, ktorí sú veľakrát civilisti, že zomierajú aj vojaci, ale zomierajú proste kopec ľudí, zatiaľ čo my sa tu tvárime, že my to, akože chceme teraz vyriešiť 50 rokov alebo 100 rokov toho, čo sme mali s Ruskom problém, ako niektoré krajiny. Čiže je to trošku krátkozraké, je naozaj veľmi vidno, že politiku by mali robiť politici, nie aktivisti, pretože to môže dospieť do tohto bodu.
Ako hodnotíte prácu delegácií s krajinami mimo EÚ, ako je napríklad Azerbajdžan, Arménsko, Moldavsko, Gruzínsko?
Ja mám veľmi rada prácu týchto delegácií, pretože je to spôsob, ako my ako poslanci takisto môžeme trošku prispieť k tej zahraničnej politike. Ja osobne som teraz bola v delegácii s Ruskom a Čínou, ktoré ani jedna nepracovala, pretože politici, teda poslanci mali pocit, že tieto krajiny nie sú úplne v poriadku a preto sa tieto práce zastavili. Ale nadviazala som na svoju prácu z predošlého obdobia v delegácii pre Strednú Áziu, kde sme dosiahli veľmi významné pokroky, sme spolupracovali s Turkménskom, Tadžikistanom, Kazachstanom, Uzbekistanom a tak ďalej. Nastavili sme si nový spôsob spolupráce so Strednou Áziou s týmito krajinami, kde je pre nás veľký potenciál nielen ekonomickej spolupráce, ale aj sociálnej, výmena študentov. Spolupráca v týchto regiónoch, ktorá momentálne je, je veľmi rozvíjajúca. Tieto krajiny majú veľké a rozsiahle zdroje rôznych komodít a majú aj veľmi zaujímavé obyvateľstvo, ktoré je veľmi šikovné, ktoré sa chce učiť a tak sa dostať na viac demokratickú cestu. Chcú od nás podporu, ako majú zmeniť niektoré systémy, pretože napríklad tam sú krajiny ako Tadžikistan, kde máte stále istým spôsobom klanovú spoločnosť, kde je ovládaná krajina tými rodinami alebo tými klanmi a oni chcú vedieť, ako môžu viac podporiť práva žien, o čom sme mali včera rokovanie s nimi, ako môžu napríklad zmeniť niektoré zákony v oblasti práva, rodinného práva alebo celkovo ako rásť ako krajina a to je pre mňa napríklad región, ktorý veľmi napreduje a som rada, že môžem byť súčasťou tej pomoci týmto krajinám.
Váš mandát bol poznačený takou pochmúrnejšou udalosťou, keď sa prerušilo respektíve, skončilo členstvo vo frakcii. Ako to spätne hodnotíte?
Myslím si, že to bolo rozhodnutie, ktoré bolo správne, pretože aj keď sa dnes pozerám na to, ako frakcia Socialistov a demokratov ďalej postupuje v Európskom parlamente, tak tie názory, ktoré oni niekedy prezentujú, nie sú úplne pre mňa také, s ktorými súhlasím. A vlastne pre mňa socialisti v Európe, a to naozaj robím s nimi 20 rokov, sa posunuli, že sú viac zelení ako zelení, viac liberálni ako liberáli. A to nie je práca socialistov a social demokratov. Oni by mali vlastne pracovať na zlepšenie sociálnych podmienok, v podpore pracujúcich, podpore aj priemyslu, ale aj malých podnikov, vlastne ľudí ako takých a hlavne tej sociálnej oblasti. A oni na to trochu rezignovali, prestali o tom hovoriť, hovoria viac o Green Deale, hovoria o životnom prostredí, hovoria o tom, ako musí všetci byť liberálni, ako musia všetky média fungovať a zabudli ako keby na ich korene. A naozaj je to pre mňa také prekvapujúce a upozorňovala som na to dlhodobo aj v posledných rokoch. Nie sú ochotní to veľmi počúvať. Tým, že sme odišli z frakcie, tak sme trošku stratili niektoré možnosti. Na druhej strane, osobné ja nemám s tým až taký problém, pretože viete si cez osobné vzťahy akokeby riešiť tie témy, ktoré potrebujete. Mne sa to podarilo, napríklad aj s tou Strednou Áziou. To bolo čisto na základe osobných vzťahov, spolupráce, kolegiality s kolegami, že môžem ďalej pracovať na týchto témach. Čo sa týka práce vo výbore, takisto si viem povedať, vysvetliť, navrhnúť, podporiť veci, ktoré potrebujeme ako Slovensko, čiže je to potom možno na tom, že ste viac sám na to, ako človek, ale myslím si, že to rozhodnutie bolo správne lebo dnes tá frakcia hovorí stále viac o nejakých hodnotách, ktoré môžu spôsobiť to, že odídu aj ďalší poslanci. A podľa prieskumov a aj pre budúce voľby vyzerá, že frakcia socialistov a demokratov bude viac oslabená. My máme stále záujem s nimi spolupracovať, takisto ako strana chceme byť stále členom strany Európskych socialistov, pretože pre nás je to prirodzený partner a je lepšie, keď ste s niekým v tom klube, keď spolu nejak spolupracujete. A na druhej strane nemôžeme úplne ohýbať ani my svoje hodnoty a nebudeme sa teraz tváriť, že sme nejakí, len preto, aby si nás tam nechali, keď je jasné, že máme trošku iný názor. A aj to, že nie sú schopní počúvať trochu iné názory, je pre mňa neúplne v poriadku, lebo tá diskusia, ten dialóg, to vo vnútri by malo normálne fungovať a nemôžete byť obviňovaný, že ste proruský, pretože poviete, že chcete mier. Pretože to naozaj tak bolo, že my sme povedali, že chceme mier na Ukrajine a pre nich je to proruská rétorika, čomu nerozumiem, pretože je to veľká hlúposť.
Sú také ohlasy respektíve sa ozývajú hlasy, že nie ste len proruská, ale aj protislovenská. V čom je problém?
No, keď to hovoria moji politickí oponenti, tak to netreba brať ako niečo veľmi vážne, lebo každý chce vyhrať voľby a teraz hlavne sa niektorí snažia bombasticky obviniť ostatných, aby boli oni tí krásni a pekní. Ja si nemyslím, že som protislovenská, ja som vždy bojovala za Slovenskú republiku a naozaj za 20 rokov som dosiahla veľa úspechov, ktoré o tom tiež hovoria, že bola to istá prestíž aj pre nás. Ja keď mám nejaký názor, tak mám ho vždy podložený nejakými argumentami, že snažím sa hovoriť s ľuďmi z tej oblasti, teraz keďže mám lepší prístup ako predtým, napríklad ku vládnymi inštanciám, tak s ministerstvami máme diskusie a pripravíme s nimi nejakú spoločnú pozíciu. Veľakrát pozície, ktoré ja tu prezentujem, sú pozície, ktoré prezentujú aj ministri na zasadnutí ministrov, čiže je to koordinovaná spolupráca. Nemyslím si, že som protislovenská. Informovanosť je… Viete, my máme hrozné veľa tém každý deň. Európska únia pracuje na proste stovkách rôznych tém, dokumentov, informácii, ktoré sa robia. A je veľmi ťažké ich všetky sprostredkovať ľuďom, lebo je toho veľa. Čiže aj na tých sociálnych sieťach, aj keď si robí niekto video, tak si ho robí, aby bolo bombastické, aby malo čím väčší dosah, aby to bolo niečo, čo je trošku…. Ako sa hovorí, že konflikt predáva, čiže aby to bolo také iné, aby to tí ľudia pozerali, zdieľali. A najjednoduchšie je niekoho obviniť, že je taký alebo onaký. A vy ste ten krásny, ktorý to akože celé proste robí dobre. Takže ja to vnímam takto, ak niekto také niečo povie, snažím sa diskutovať aj s ľuďmi v regiónoch, zajtra cestujem na východné Slovensko znova, chodím po školách a rozprávam, keď ma niekto požiada o interview, hocijaká televízia, alebo hocikto, ja sa snažím vysvetľovať a chodiť. A to je podľa mňa najlepší spôsob. Nemôžem to sama urobiť, ale môžem urobiť čo najviac. A keby to robil každý takto, tak by sme tú informovanosť mali lepšiu aj doma na Slovensku.
Možno Vám tu chýba v Bruseli nejaký „mediátor“, ktorý by tieto informácie posúval verejnosti neskreslené. Vy budete taktiež kandidovať do Europarlamentu. Aké budú Vaše priority, body, ktoré by ste chceli dosiahnuť v ďalšom mandáte?
Ja by som rada bojovala v Európskom parlamente ďalej za Slovenskú republiku, ja by som ďalej prezentovala vlastne ten názor tých ľudí, ktorí samozrejme nás podporujú, že my sme proti vojne na Ukrajine, že chceme mierové riešenie, takisto zastupovať práva poľnohospodárov a ľudí na Slovensku, aby sme mali zdravé dobré potraviny, aby sme neboli vlastne ovplyvňovaní nielen dovozom z Ukrajiny, ale aj z iných krajín, aby sme dokázali zachovať napríklad aj tú poľnohospodársku produkciu, samozrejme podporovať čo najviac všetky skupiny aj tie najzraniteľnejšie. A tým nehovoríme o nejakých menšinových, ale všeobecne možno aj ženy alebo mladých lebo to bola moja práca aj v minulosti, aby každý dostal adekvátne ohodnotenie, ak niekde pracuje, práva pracujúcich, sociálne témy. To sú veci, ktoré by som ja ďalej chcela podporovať aj v Európskom parlamente a bojovať čo najlepšie, aby sme sa mali lepšie všetci, pretože ak tá Európska únia bude lepšie fungovať a nebude prijímať nezmysly, čo sa posledné roky robí, myslím si, že by sme mali celý ten proces integrácie spomaliť, naozaj sa zamyslieť, pozrieť sa, čo všetko máme, ako to zlepšiť, nerobiť to príliš rýchlo, pretože to ľudia nestíhajú absorbovať, nestíhajú sa na to pripraviť, nestíhame ani my, ako štáty, ako krajiny, zlepšovať tie veci tak rýchlo, ako ich my tu prijímame, napriek tom, že sa to prijíma dlhšiu dobu. A aby sme naozaj vybrali to, čo je dobré a prestali prijímať veci, ktoré Európska únia možno ani nemala riešiť alebo by sa nemala nimi zaoberať, ako je zbrojenie a vojenská spolupráca, pretože to si nemyslím, že je našim cieľom. Je potrebné sa zaoberať podporou ľudí v regiónoch, zmenšovanie regionálnych rozdielov, napríklad kohézna politika. To je dôležitá téma, ktorá je veľmi dobrá, aj u nás sa vďaka nej posunulo veľmi veľa vecí k lepšiemu. A toto by sme mali naozaj robiť, nie to, čo ľudia aj tak kritizujú, pretože to nechápu, ale to nevieme ani vysvetliť, prečo to robíme.
.
