SAS mení farbu i meno na SOS
- Mihail Kavelašvili – novozvolený prezident Gruzínska - 14 decembra, 2024 16:41
- Ministerka kultúry Martina Šimkovičová navštívila Maticu slovenskú - 13 decembra, 2024 16:55
- Slovenská národná strana vyjadruje ľútosť, že došlo k premárnenej šanci každoročného získania 60 miliónov € do Fondu na podporu športu. - 12 decembra, 2024 20:19
Na kotrmelce a obojsmerné kotúle tejto vládnej koalície sme už zvyknutí. Aj keď to často vyzerá, že nás už ničím nemôže prekvapiť, stále nájde niečo nové v bohatom repertoári diletantstva.
Platí to aj o milej súčasti vládnej moci zvanej SAS, ktorá sa urputne snaží prezliecť koaličný dres a vymeniť ho za opozičný. Zúfalo chce pretrhnúť pupočnú šnúru, dištancovať sa od svojich donedávna ešte parťákov a zbaviť sa zodpovednosti za všetky výčiny a devastáciu spoločnosti.
No milej SAS dochádza para. Chytá sa slamky nádeje. Vysiela SOS a poškuľuje po budúcej spolupráci a priazni niektorej z opozičných strán. SAS volá SOS. Politický chameleón volá o pomoc. Ale tu už nepomôže ani Riškom držaný balónik nádeje spred desiatich rokov.
To, čo robí verbálne vraj tvrdo opozičná, ale duchom a skutkami hlboko promiskuitná liberálna strana, už nie je kotrmelec, ale hotové salto mortale.
Vládu – ktorá zrazu škodí Slovensku – kritizuje tak drasticky až to oči kole.
Paradoxné pritom je, že liberáli ešte donedávna veselo bili partiu práve s tými, ktorí devastujú Slovensko. No za dva a pol roka si to ale zrejme nevšimli ako poslušne participovali na všetkých „atómovkách“, ktoré Homo Samaritanus a jeho chlora buanda vymysleli.
Ale politika je už raz taká. Vie byť falošná, pokrytecká i zradná. Najmä vtedy keď sa nerobí ako poctivá služba pre národ a pre ľudí. Vtedy, keď sa v rukách nevzdelaných, náhodne zoskupených amatérov a nepripravených aktivistov mení na paškvil uchopenej moci a ega. Len preto, že si podaktorí ľahostajní voliči povedali – aby bola sranda. No tej už máme viac než dosť.
Čas už prezrel a liberálny chameleón vycítil, že treba zmeniť kurz. Zo submisívneho koaličného partnera, ktorý si dva a pol roka nechal skákať po hlave a urážať, sa zrazu stal ukrutný kritik súčasnej vládnej moci.
Kritik s krvavými očami, ktorý stále nepochopil význam pokory a je obeťou vlastnej nadutosti. Kritik, ktorý rozdáva údery už nielen vláde a bývalým partnerom, ale aj generálnemu prokurátorovi v parlamente. A robí to spôsobom, ktorý nemožno nazvať inak ako hulvátsky a primitívny.
SAS odhaľuje pred verejnosťou svoju ideovú chudobu. Odkrýva mentálnu výbavu svojich „rančerov“, „kaderníkov“, „taxikárov“ a „tepší“. No slovenská verejnosť už má toho – mrdníka / slovo použité z hrubozrného slovníka ministra Káčera / – plné zuby.
Preto ani zúfalé SOS zo strany SAS už nikomu žily netrhá.